Priateľov si môžeme najsť, ale rodina je nám daná. Ja za tú svoju nesmierne ďakujem. Dostala som všetko. Rodinné teplo, lásku, porozumenie, krásne detstvo, kľudné dospievanie a podporu v dospelosti. Rodičia ma vychovali tak, aby som robila radosť nie len im, ale aj ľuďom vo svojom okolí. Ale čo je hlavné, dali mi súrodencov bez, ktorých by môj život asi nemal zmysel!

  Moja sestra prišla na svet rok po mojom narodení. Trávili sme spolu neskutočne veľa času. Vytvorilo sa medzi nami puto, ktoré prerástlo časom na potrebu byť spolu. Vie ma rozosmiať, rozplakať, utešiť, povzbudiť. Pozná všetky moje myšlienkové pochody, reakcie na situácie, žiale, radosti, sny, túžby, snahy. Hoci sme povahovo odlišné, máme iné záujmy, priťahujú nás iné typy mužov, inak sa obliekame, rozlične uvažujeme, ale medzi nami panuje harmónia, ktorá všetky rozdiely zakrýva.

  Naše cesty sa rozišli. Už spolu nebývame tak často ako predtým. Život nás zavial do iných štátov, na iné školy, do iného prostriedia. Sesterské puto je však medzi nami také silné, že ho neprethlo ani odlúčnie ani diaľka. Práve naopak! Sme si vzácnejšie a každú spoločnú chvíľu prežívame intenzívnejšie. Pri každom objatí pri privítaní sa nevieme jedna druhej nabažiť. Moju dušu napĺňa pocit prázdnoty, keď musím odísť a viem, že ju uvidím až o mesiac. Pocit, ktorý ma cez to prenesie, je vedomie, že pri návrate domov bude vo svojej izbe a ja si sadnem k nej na posteľ a dlhé hodiny budeme trkotať a opisovať si zážitky, ktoré sme prežili.

  Mnohí nám náš vťah závidia. A pravdou zostáva, že naozaj majú na to dôvod. Najsť si takého priateľa patrí medzi ťažké skúšky života. Ja som hľadať nemusela. Mne to bolo dopriaté už vtedy, keď sa naši rodičia rozhodli spojiť svoje cesty v jednu.

  Ďakujem otcovi a mamine za svoje bytie a hlavne za brata a sestričku, ktorými ma obdarili.