Prišli sme domov a hneď som zamierila do izby. Nechcela som sa rozprávať ešte s Tomom. Mark ma nechal ísť. Nechcel sa o ničom rozprávať, veď prečo by vlastne mal? Iba aby sa mi pochválil, že vynadal Jimovi. To bolo naozaj dobré.

Jim ostal úplne onemený a radšej šiel rovno domov. Ešte aj teraz som sa na tom zasmiala, keď som si na to spomenula.

Stála som pri okne a dívala som sa von. Tam kdesi je Timea a James. Vedia, že na nich myslím? Dúfam, že áno. Tak veľmi mi chýbajú. Nemôžem sa dočkať začiatku školského roku. Nie preto, lebo chcem ísť do školy, ale preto, lebo Lily z Resenmertu mi má doniesť ten kľúč od toho prívesku, čo nosím stále na krku.

Chytila som ho do ruky a stále som ho krútila. Zrazu sa však stalo niečo, čo som si ani nevšimla. Niekto ma rýchlo otočil a pobozkal ma. Ten bozk som dobre poznala a nechala som sa unášať.

Silno som ho objala a aj on mňa. Prestal ma bozkávať a iba ma tuho objímal.

„Veľmi si mi chýbala,“ povedal James a vdýchol vôňu mojich vlasov.

„Aj ty mne,“ povedala som a nechala som sa unášať.

„Ty mne viac,“ pokračoval James.

„Nie, ty mne viac,“ povedala som a usmiala som sa. James ma od seba odtiahol a povedal: „Ešte raz sa zasmej. Chcem vidieť tvoj úsmev.“ Usmiala som sa a on ma znova pobozkal.

„Musíš mi všetko povedať,“ povedal a ťahal ma na posteľ. Sadla som si vedľa neho a držali sme sa stále za ruky.

„To je strašne nadlho. Radšej by som sa rozprávala o niečom inom,“ povedala som a usmiala som sa. „Chcem vidieť Timeu.“  James sa usmial.

„Dobre. Zavediem ťa za ňou, ale najprv mi musíš všetko povedať.“

„To je vydieranie,“ povedala som a zamračila som sa naňho. Pobozkal ma, ale tento raz na čelo a povedal: „Lucy, nechcem, aby sme mali pred sebou tajomstvá. Prosím, porozprávaj mi to.“ Nadýchla som sa a začala som mu všetko rozprávať. O liste od otca, o Deritese, o krstnej mame a Kathryn, o Timovi, ktorý ma tam našiel, o Selionovi a mojej skoro smrti. Jediné, čo som vynechala bolo to, že som bola s Timom v lese. Nechcela som, aby žiarlil.

„Lucy,“ povedal a znova ma objal. Tentoraz to bolo príliš silno. Chápala som ho. Veď ma skoro stratil. „Nikdy už neohrozuj svoj život, prosím ťa. Si to jediné, čo mám. Dávaj na seba pozor,“ hovoril a stále ma objímal.

„Dobre dám na seba pozor, ale zober ma za Timeou,“ povedala som mu. James sa odtiahol a povedal: „To je vydieranie!“ Usmiala som sa a pozrela som sa mu do očí.

„Áno je. Nezabúdaj, že aj ty si mňa vydieral.“ Chytil ma za ruky a pozrel na mňa jeho nádhernými očami. Spolu sme si ľahli na posteľ a hľadeli sme si do očí.

James mi hladkal vlasy a ja som sa len naňho dívala. Rukou pomaly prešiel po vlasoch, po mojom líci a potom po mojich perách. Priblížil sa a jemno ma pobozkal. Nepamätám sa, že by ma takto jemno niekedy pobozkal.

Otvorili sa dvere a dnu vošiel Mark. Hneď sme sa posadili a dívali sa naňho.

„Ahoj,“ povedal James. V jeho hlase vôbec nebolo počuť rozpaky.

„Prečo vás musím vždy prichytiť ja?“ opýtal sa Mark.

„Neviem,“ povedala som a usmiala som sa.

„Lucy, volá ti Jim. Chce s tebou hovoriť,“ povedal Mark a cítila som, že James pri tom mene zbystrel.

„Nechcem sa s ním rozprávať,“ povedala som.

Mark odchádzal z izby, keď som sa ho niečo opýtala. „Chceš ísť s nami za Maggie?“ Mark sa pomaly otočil a hodil na mňa čudný pohľad.

„Chcem,“ povedal a hlas sa mu lámal.

„Tak poď,“ povedal James a ťahal ma za zdravú ruku ku Markovi. Chytil aj jeho ruku a usmial sa na mňa.

Potom si už len pamätám biele svetlo okolo nás a potom sme už stáli večer v tmavom lese. 

            „Kde sme?“ opýtala som sa, keď sme pristáli na pevnej zemi.

„Je to náš dočasný domov. Tu mal Gabriel kedysi víkendovú chatu, ale už tu dávno nebol,“ povedal James a ťahal ma za ruku k jednému domčeku na samote. Nebol to domček ale rovno chata. Prekrásna a veľká drevenica. Radosť sa pozerať na ňu.

„A všetci sú dnu?“ opýtala som sa Jamesa.

„Všetci. Čakajú len na teba, aby si im všetko vysvetlila,“ povedal James a ja som zastala.

„Čo sa deje?“ opýtal sa James.

„James, ja to zas nechcem hovoriť. Za posledné dni som toho prežila naozaj veľa a budem rada ak stretnem Timeu. Môžeš im to aj ty povedať. Veď som ti to už povedala,“ povedala som a James sa usmial.

Pobozkal ma a chápala som to ako súhlas na to, aby som šla hneď za Timeou. Vošli sme dovnútra a hneď sa na Marka vrhla Maggie. My s Jamesom sme sa len na seba pozreli a pousmiali sme sa. Išli sme ďalej do obývačky, kde pri krbe sedeli Gabriel, Michael, George a Timea. Timea sa hneď na mňa usmiala a už aj šla ku mne.

„Lucy, tak veľmi si mi chýbala,“ povedala a veľmi silno ma objala.

„Ani si nevieš predstaviť ako ty mne,“ povedal som jej a usmiala som sa na ňu.

„Ani si nevieš predstaviť aké je to tu už s nimi otravné,“ povedala a zasmiala sa. Zasmiali sa aj ostatní, ktorí boli v obývačke. Len Mark a Maggie sa kdesi zdržali. Ach tá láska.

„Tak a môžeš nám teraz všetko povedať,“ povedal Gabriel usmial sa na mňa. Vôbec som nemala chuť sa o tom znova rozprávať.

„James to už všetko vie. Povie vám to,“ povedala som a chcela som odísť preč z izby.

„Nie, aj ja to chcem počuť,“ povedala Timea a ťahala ma naspäť do obývačky, kde sme si sadli všetci na pohovku.

James zrazu spustil rozprávanie a občas sa uistil, či rozpráva správne. Jeho rozprávanie sa pomaly presunulo k lesu a ja som si spomenula, čo sa stalo deň predtým. Keď som tam bola s Timom a pocítila som k nemu niečo viac ako priateľstvo. Priznala som si to – ľúbim ho.

Zrazu som zbadala, ako sa Michael mykol a čudne sa na mňa pozrel. Jamesovo rozprávanie sa pomaly blížilo ku koncu a ja som už vôbec nevnímala. Spomenula som si, čo mi kedysi hovorila Timea, že Michael môže čítať myšlienky.

Pozrela som sa naňho a stále sa na mňa díval, tak obviňujúco. James skončil svoje rozprávanie a vrhli na mňa všetci otázky.

Odpovedala som im asi pol hodinu. Ani som si nevšimla, že počas Jamesovho rozprávania prišli do obývačky aj Mark s Maggie. Otázky sa pomaly míňali a ja som sa už tešila kedy budem osamote s Timeou. Aj ten okamih nastal ale rýchlo sa rozplynul.

„Lucy, môžem s tebou hovoriť?“ opýtal sa ma Michael a pozrel sa mi do očí. Ja som sa pozrela na Timeu a ona sa len usmiala.

„Môžeš,“ povedala som trochu sklesnuto. Bála som sa, že o čom bude náš rozhovor. Odviedol ma do jednej z izieb a pravdepodobne do jeho izby.

„Môžeš mi vysvetliť, čo máš s Timom?“ opýtal sa ma.

„Nič s ním nemám,“ povedala som celkom pokojne, akoby sa ten okamih v lese ani nestal.

„Mala by si viac dávať pozor na čo myslíš,“ povedal a priblížil sa ku mne.

„A ty by si nemal čítať cudzie myšlienky,“ povedala som trochu podráždene.

„Nikdy som ti nemohol čítať myšlienky. Nikdy. Vždy si bola nejako nedostupná, no dnes som sa ti po prvýkrát dostal do hlavy,“ povedal a pritom sa prechádzal po svojej izbe.

„Tak prečo si ich čítal?“ opýtala som sa.

„Nemohol som nejako odolať. Tvoje myslenie je také iné ako ostatných. Ty myslíš len na dobro svojich priateľov a nikdy im nechceš ublížiť. Zaľúbil som sa do teba,“ povedal a ani som nestihla zareagovať. Už bol celkom pri mne a pobozkal ma na pery. Rýchlo som ho od seba odsunula.

„Čo to robíš?“ skríkla som po ňom. On sa iba usmial a povedal: „Vedel som to.“ Nechápavo som sa naňho pozrela, no on sa len usmieval.

„Čo si vedel?“ opýtala som sa ho a v tej chvíli som sa naňho určite divno pozerala.

„Tvoje myšlienky môžem čítať iba vtedy, ak si príliš naštvaná, alebo si spomínaš na niečo príjemné,“ povedal a usmial sa.

„A to si ma musel pobozkať?“ opýtala som sa ho nechápavo.

„Lucy, to bol len test. Musel som zistiť kam siahajú moje videnia, keď ide o teba. Ostával mi iba jeden spôsob, čo by ťa určite naštval – pobozkať ťa,“ povedal a chytil ma za obe ruky. Ja som ho nechápala moc. No hej chápala som ho, ale moc mi to nedávalo rozum.

„Ja už idem,“ povedala som a vybrala som sa ku dverám.

„Na Tima zabudni. Je to dobrý chalan a je do teba blázon, ale nechcem aby si ublížila Jamesovi,“ povedal ešte za mnou. Ja som sa otočila vo dverách a zarazilo ma to. On vedel moje jedno tajomstvo a ja som jedno vedela tiež. Nech sa nestará do môjho súkromia.

„Ty si nemal ublížiť Lily,“ povedala som a odišla som. Možno to bol smutný povzdych, čo som počula, ale už sa to nedozviem.

Moje kroky teraz mierili k Timei, aj keď neviem kde má izbu.

            „Čo si tam toľko s ním robila?“ opýtala sa ma Timea, ktorá ma akurát zbadala na chodbe.

„Skúšal, či sa naštvem,“ povedala som a Timea len nechápala.

„A to prečo?“ Teraz som sa  usmiala. Zrazu mi to prišlo také smiešne.

„Chcel vedieť, kedy mi môže čítať myšlienky,“ povedala som a stále som sa usmievala.

„A prečítal? Ako to dokázal?“ opýtala sa ma nedočkavá Timea.

„Pobozkal ma,“ povedala som a na Timeinej tvári sa zjavilo zdesenie a potom úsmev.

„A čo páčilo?“ opýtala sa a ja som nemohla.

„Nie, nepáčilo,“ povedala som celkom pokojne, lenže Timea si myslela určite niečo iné.

„No len aby,“ povedala a s úsmevom ma ťahala do svojej izby. Posadila ma na posteľ a vedela som čo bude nasledovať, a to som nemusela mať Michaelove schopnosti. Pýtala sa ma na každý okamih, čo sa stal. Nejako vycítila, že som im nepovedala všetko. Mala pravdu.

Keď som jej všetko povedala o Timovi a výlete po lese, tak na mňa len nechápavo, no s úsmevom na tvári, hľadela.

„A čo k nemu ty cítiš?“ opýtala sa celá nedočkavá.

„Ja naozaj netuším,“ povedala som a povzdychla som si.

„S Timom ja neviem. V tom lese som si myslela, že ma zrazu pobozká. Dokonca by som to aj uvítala, ale mám moc rada Jamesa a to by som si ja nikdy neodpustila, keby som ho nechala pre iného.“ Timea ma objala a chápala ma. Aspoň si to myslím.

„Povieš to Jamesovi?“ opýtala sa ma Timea.

„Nie, nepoviem mu to. Nechcem aby ma opustil tak ako kvôli Jimovi. Keby ma opustil, asi by som sa zabila kvôli nemu.“ Timea sa zhrozila nad mojimi slovami, ale boli pravdivé. James je môj život a bez neho by to bolo o ničom.

Timea ma objala. To isté pre ňu znamenal Daniel. Ostali by sme v takejto smutno-šťastnej chvíli ešte dlho, ale Mark vtrhol do izby.

„Lucy, už musíme ísť. Otec...., teda Tom si bude robiť starosti,“ povedal a pozeral na mňa.

„Dobre, ahoj Tia,“ povedala som a usmiala sa. Timea na mňa čudne pozrela.

„Ako si mi to povedala?“ opýtala sa.

„Tia,“ usmiala som sa. „Zmena je život,“ odišla som z jej izby.

Po príchode domov zakázal Jamesovi zostávať dlhšie v mojej izbe. Vraj, keď on bol tak málo s Maggie, tak ani ja nebudem s ním dlho. Obaja sme ho odbili mávnutím ruky. Mark mohol odísť, ale takisto sa tu mohol znovu objaviť James. Nikto by tomu nemohol zabrániť, aby som s ním bola. Teraz nemôže zas odísť, keď ho mám pri sebe.

Mark porazený odišiel z mojej izby a ja som si unavene ľahla na posteľ. James sa na mňa díval a potom sa zrazu otočil k zrkadlu.

„Čo to je?“ opýtal sa a zdvihol zo stolíka list od môjho otca.

„To je list od otca na rozlúčku,“ povedala som smutne. James sa oprel  o zrkadlo a začal si ho čítať. Ja som si sadla a pozorne som počúvala každú vetu.

„N A T S Z L A S 0 0 :0 1 O 8 . 2 0 . M O D J O V T,“ James ich prečítal nahlas. „Čo to má znamenať?“ opýtal sa nahlas.

Na chvíľu som na neho pozrela. Nevnímala som to, čo povedal, ale vnímala som len jeho. James sa na mňa pozrel a odtiahol sa od zrkadla.

„Počkaj!“ skríkla som a James sa až zľakol. Ja som sa však rýchlo postavila a šla som k nemu. Vytrhla som mu list z ruky a otočila som sa s ním k zrkadlu. Ja som bola normálne iba list som otočila tak, aby bol písmenami k zrkadlu.

„Tvoj dom 20.8. o 10:00 Salzstan,“ povedala som sa a naradostene som sa usmiala. James sa pozrel na mňa a potom na ten list.

„Čo to znamená?“ opýtal sa a ja som sa mu vrhla okolo krku.

„Uvidím otca! Chce sa so mnou stretnúť,“ povedala som natešene, ale potom som sa hneď zľakla. „Koľkáteho je dnes?“ opýtala som sa.

Bola som mimo času aj dátumu.

„19.8.“ odpovedal pohotovo. Vydýchla som si a pobozkala som Jamesa. Ten moc tomu ani nechápal, ale nechal sa unášať.

Pomaly ma položil na posteľ a ľahol si vedľa mňa. Hladkala som mu vlasy, keď sa zrazu odtrhol.

„Prepáč mi, ale budú mať o mňa strach,“ usmial sa a dal mi ešte jeden bozk.

„Ale veď si so mnou,“ usmiala som sa a ťahala som ho za ruku naspäť.

„Veď práve,“ usmial sa na mňa a ja som to nechápala. Keď zbadal môj nechápavý výraz, len povedal: „Povedal som im o Jimovi a ako si ho hodila do skrine,“ skoro vybuchol do smiechu, ale ja som sa len nahnevane naňho pozrela.

„No tak nebuď urazená,“ pobozkal ma, „zajtra sa k tebe vrátim. Ahoj láska,“ povedal a zmizol.

Niekedy je nevýhoda, keď váš frajer sa vie odmiestniť kedy len chce. Urobil však jednu chybu – nechal ma samu a teraz nezaspím.

Po prvé, zajtra sa Jamesa vráti a budem s ním a po druhé, zajtra uvidím otca. Usmiala som sa a to čo sa mi zdalo nemožné, čiže zaspať, sa zrazu stalo rýchlo.

Sníval sa mi už sen, ktorý som už videla. Môj otec ako sedí v izbe v našom starom dome a drží pekné malé dieťa. Ten sen ma tak fascinoval, že som chcela, aby to bola skutočnosť.