Poznáte ten pocit chladu, odmeranosti, ktorý sa Vám dostáva pri každodennej komunikácii, či už na úradoch, v obchodoch, v reštaurácii alebo pri cestovaní v hromadnej doprave? Slovíčka ako ďakujem, prosím Vás, dobrý deň, sa stávajú akousi nerastnou surovinou, ktorej nie je dostatok. To nás núti často krát sa ponárať do hĺbavých úvah, v ktorých si kladieme otázky typu: To už nestojím človeku ani za pohľad do očí? Poďakovanie? Odzdravenie?
Áno, často si môžeme za to vlastným zapríčinením, napríklad svojím nepatrným nevraživým pohľadom, ktorý aj tej najmilšej osobe odstrihne úsmev z pier. Arogancia, ktorá vstupuje do našej komunikácie, ubližuje hlavne ľuďom, či už vedome alebo nevedome, o ktorých ani netušíme a sú často krát v ťažšej životnej situácii. Prebúdza v nich ešte väčšiu beznádej a pocit opovrhnutia. Práve tento úpadok spoločnosti možno zvrátiť, pokiaľ začneme sami od seba. Ráno pri nástupe do mestskej hromadnej dopravy pozdravíme. V obchode po poskytnutí služby poďakujeme. Opätujeme úsmev neznámemu človeku na ulici. A možno budeme príjemne prekvapení, že práve tieto detaily nám prinesú kladnú odozvu.
U nás v nízkoprahovom dennom centre sa stretávame s ľuďmi v rôznych životných situáciách, ku ktorým pristupujeme rovnako bez rozdielov. Ochotne im ponúkame naše služby a snažíme sa o ich spokojnosť.
Preto aj Vám chceme zaželať úspešný budúci týždeň, plný pozitívneho prístupu a úsmevu na vašej tvári.
Viac o našej činnosti sa dozviete na našom FB
Mgr. Roman Filkorn
Spokojnosť n.o.
www.ispokojnost.sk
www.spokojnost.blog.sk
Prosím...Ďakujem....Dobrý deň.....
31.01.2012 11:05:30
Komentáre
spokojnosť..som rada-že sa našiel niekto-kto si všíma aj takéto postoje novodobého človíčka...bo..nejde len o slovíčka..:-)
hned je krajší deň-ked =prosím.prepáč,dakujem...=vypoviem...
súhlasím že "studení" sme /nevychovaní/..prečo..to neviem..
tak aj tu želám:
Dobrý deň!