Tak aby som začala pekne po poriadku, ozajstné belgické štúdium som prvýkrát ochutnala minulú stredu v Maastrichte, kde má táto moja belgická škola (KHLim, kto by chcel googliť J ) dohodu s Hogeschool Zuyd, preto vlastne časť výučby môže človek absolvovať v holandskom Maastrichte, hoci škola je to belgická. Tam mám teda predmet Multi Media Management. Najprv som mala obavu, či nájdem tú ulicu a budovu. Táto obava sa nakoniec ako zvyšných 99,99% mojich obáv ukázala neopodstatnená, ale samozrejme, problém vyskočil tam, kde som ho nečakala, totiž som 25 minút nevedela nájsť triedu.

Tento predmet trvá oficiálne od 9:30 do 17:30 a učia nás hneď traja učitelia naraz. Jeden je starší (nejak 64 rokov), čo ma na ňom zatiaľ upútalo je to, že sa mu často stáva, že je skrátka dosť mimo ... tému.  Keď iný učiteľ rozprával o pristátí na mesiaci, ako to ako chlapec sledoval a ako to ovplyvnilo jeho smerovanie, tak tento spomínaný ho prerušil a začal nám rozprávať, ako mu bolo práve v tom čase dovolené  ostať prvýkrát na noc so svojou priateľkou, terajšou manželkou. :D Pripomína mi jedného našeho bývalého vyučujúceho, ktorý sa tiež zvykol strácať... J Ináč milý človek. A samozrejme sa dušoval, že žiadny sex vtedy nemali, že to bola iná doba. J

Ďalší z učiteľov je taký tučnejší na štýl Freda Flinstonea, zábavný človek, ale čo mu bolo pridané na humore, to mu z inteligencie isto nezobrali, zo všetkých troch sa najmenej predvádza a ide najviac k veci. Tretí típek je taký americký typ, dokonca aj angličtinu má takú, že by som sa nečudovala, keby vysvitlo, že tam nejaký čas žil, trochu excentrický vo vystupovaní, dosť chválenkársky, hoci ak robil skutočne všetko to, čo tvrdil, tak „respect“, extrémne nadšený pre oblasť multimédií a ich manažovania. A minule mal normálne chlapské topánky na asi 5-6 centimetrovom opätku, som to v živote nevidela ...ale to len tak na okraj.

Prvá hodina ma dosť vydesila, pravdupovediac. Absolvovali sme nejaké to zoznamovanie (môžete ma mučiť, ale z tých 50 mien by som si na veľa nespomenula), samozrejme aby som náhodou netrpela len tým, že som cudzinka v novom prostredí a novej škole, tak s každým natáčali aj rozhovor a potom to celé zavesili na net ( a link nedostanete :P), museli sme sa podeliť do skupín a dostali sme zadanie vytvoriť za ten jeden trimester „serious urban game“ na tému „political awareness“ pre cieľovku od 14 do 24 rokov. Téma si ma teda vôbec nezískala, navyše, to skôr skonštruujem traktor ako by som bola schopná naprogramovať takú tú hru na mobil, kde podľa GPS alebo čoho sa chodí po reálnom meste a plnia sa misie. Ja mám ale v skupine na starosti oficiálne marketingovú časť, chvalabohu. Samozrejme chcú na to, aby nás ohodnotili ešte dokumentovanie činnosti, blogy, videá, účasť vo virtuálnej diskusii, prácu na hodinách, marketingový plán, normálny výskum, celý koncept hry, demoverziu a bohvie čo všetko, celé za jeden trimester, čiže za nejakých zvyšných 6 týždňov. Aj by som zajasala, ale nejde ...

Čo sa týka národnostného zloženia, jedine ja reprezentujem našu republiku, ďalej sú tam dajakí Španieli a potom už len Holanďania, Belgičania a Nemci.

Celé sa to nesie v duchu interaktivity, zdieľania vedomostí a konceptu „learning by doing“. Prvé dve zmienené veci sú fajn, dokonca nám na tento účel ako triede zriadili virtuálnu komunitu na Ning (užívateľsky prispôsobiteľná sociálna sieť, čítala som, že také časom nahradia gigantov ako Facebook a Twitter), koncept „learning by doing“ mi v ich poňatí ale nereže. Možno som len zvyknutá na rigidný slovenský školský systém, ale zatiaľ sa mi zdá, že na to, čo všetko od nás chcú a aké sa to zdá zložité, nás skrátka toho veľa neučia. Pripadá mi to, že na hodine sa tlachá o nepodstatných veciach (aj keď niektoré sú zaujímavé) a všetko podstatné si má človek zistiť sám. Skôr akoby nás chceli nabudiť a motivovať, čo je ok, ale škola má predsa len aj učiť. Keď sa budem chcieť niečo naučiť sama, tak to urobím, nepotrebujem na to zabijácke zadanie ...

V štvrtok som mala vyučovanie zase pre zmenu v belgickom Genku. Pre záznam ...podľa nejakej (zvrátenej) logiky bývam v Hasselte v Belgicku a školu mám v Genku (BE) a Maastrichte (NL). Do Genku je to tak 40 minút autobusom, do Maastrichtu tak hodina , skôr hodina a pol. Ešteže tých hodín nemám veľa. Tam som štvrtkový deň začala predmetom Communication. Učí nás to taká mladá ženská, ktorá hodinu začala tým, že dotyčným oznámila, že kedže majú v triede zahraničnú študentku, hodiny budú po anglicky. Asi neboli nadšení, ale ich problém, ja som žila v tom, že ak to je oficiálne anglický odbor, tak to majú v angličtine. Aspoň trochu potrénujú, niektorým sa to fakt zíde. Prvá hodina bola dosť trápna, také akože napísať na papieriky asociácie na slovo komunikácia, o čom sme sa následne akože bavili vyše hodiny??? Alebo sme mali zahrať scénku ...som sa cítila skôr ako v škôlke, než ako na vysokej škole, ašte sú aj všetci mladší, tak to celé možno len preto, lebo som stará mrena. :D

Potom som pôvodne mala mávať ešte vo štvrtky poobede predmet Graphic design, ktorý som fakt chcela najviac zo všetkých, ale nejako sa pomenil rozvrh, takže som si musela dať namiesto toho iný predmet – Audiovisual design, ktorý som mala tento utorok. Na tomto predmete sa budeme učiť editovať video, čo si myslím, že je pre mňa dosť užitočné. Celkovo sme z tých 240 minút, čo mal predmet trvať, strávili užitočnou činnosťou tak slabú štvrtinu, ináč to bolo miestami dosť divné, čakali sme kým sa stiahnu videá z kamier do počítačov, ale nebolo dosť káblov, tak to dlho trvalo, učiteľka kecala so žiakmi po holandsky, ako keby bola prestávka alebo čo, za mnou sa hrali na Ipade, zvyšok bol za netom, skupinové zadanie, čo nám kázala urobiť, zostrihal mojej skupine jeden v týchto veciach skúsený chalan asi za minútu, ale samozrejme, keď vysnorila, že som na nete aj ja, tak sa jej to nepáčilo ...dvojitý meter, čo už ...ako viem, že som drzá, že som na hodine za netom, ale nech sa nikto nehnevá, to mám kukať do steny alebo čo? Učiteľ nevysvetľuje, nezadá žiadnu robotu a potom sa čuduje? A keď som sa spýtala, ako sa robí niečo iné, čo ma zaujímalo, ale na tej hodine sme si to neukazovali, lebo je to akože zložitejšie, tak len do mňa hustila, že na to sa nemám sústrediť, ale na tých pár hlúpostí, čo nám už ukázala. Akože efektivita jak sviňa. Ale tak dúfam, že to bolo spôsobené len tým, že sa to všetko ešte len rozbieha.

Napriek všetkej mojej kritike, a berme to tak že ja som až príliš kritická, som ešte ani jediný raz neľutovala, že som sa na ten Erasmus dala (a to už som tu mesiac), ako prínos mi bohate stačí to, že všetky drobné, ale dosť nepríjemné polienka, ktoré ma tu pod nohami sem tam prekvapia, snáď postupne vedú k tomu, že nechytám zakaždým predinfarktové stavy, keď ma niečo zlé/nečakané postihne. Tiež mi pomáha moja skvelá rodina, ktorá je mi aj na diaľku vlastne vždy nablízku a nápomocná, ktorej členovia ma vždy potešia namiesto toho, aby vo mne vyvolávali nejaké clivé pocity. Ak si človek nesie v srdci niečo tak skvelé, tak nie je v celom tom cudzom svete nič, čo by skutočne nemohol zvládnuť. Tak asi toľko, majte sa (radi) J, pa.