Mám oblečený bordový pulóver s bielym a modrým prúžkom a takú istú čiapku. Strašne rada som to nosila oblečené, asi preto, že bol nepichavý a taký ťažký, hrubý, útulný. Zvláštne povedať o svetri, že je útulný . Ale bol. A čiapočka tiež. a bolo kopa snehu a práve sme sa vrátili z vonku.

Boli sme v parku pred divadlom kŕmiť holuby. To viem preto, lebo mám fotku ako tam stojím so starým otcom.
Ale túto fotku si pamätám. Ako sme prišli domov a už bola tma a vlhko a ako som mala rada ten sveter.

Vtedy bola ešte na dome, kde je dnes DM drogéria, svetelná reklama, kde bežali správy. Jasné, že som ešte nevedela čítať, len viem, že tam svietila neónová zemeguľa a bežali písmenká.
Vôbec, páčili sa mi všetky neónové reklamy, tie také trubicové, rôznofarebné, aj keď ich svetlo vo mne vyvolávalo aj vyvoláva pocit samoty. Neviem prečo. Aj nápis na Zelovoci na rohu na Hlavnej, kde je teraz ani neviem čo. Na rohu Adyho ulice pri konzervatóriu.

A na Mlynskej boli lampy zavesené cez ulicu na drôtoch. Keď som už bola trošku väčšia a chodila som potme zo školy, lebo v prvej triede sme mali dvojsmennú školu, tak svietili tak nabielo. Studeno. Raz sme boli v cirkuse a potom so mnou pani učiteľka išla domov a to som sa bála. Lebo bola taká divná tma.

Ale vrátim sa k tej fotke. Keď som ju ukázala priateľke, tak povedala, že také divné dieťa. S dospelými očami.
Som divné dieťa? Lebo nejak nepociťujem tú premenu z dieťaťa na dospelého človeka. Asi stále budem dieťa.
heh..

Včera som čítala o indigových deťoch..aké majú odlišnosti a vlastnosti..keby som chcela byť namyslená, tak sa zaradím medzi ne. Lenže indigové deti sa rodia v posledných desaťročiach a predtým vraj zriedka. A majú modrú auru. Ja neviem, akej farby mám auru...ináč som divná, áno..to uznám.

A pochválim sa..viem vidieť energiu iných ľudí..aj o tom napíšem niekedy :)