Monológ. Teda dialóg. Išla predo mnou s kamoškou. Odhadovaný vek asi tak pätnásť. Teda, 15 max. Téma rozhovoru: tenkrát poprvé. Útržky: "Bola som úplne opitá a ani som poriadne nevedela, čo robím... Bratov kamoš, vieš ne?... Hej, 22.... Také divné, strašne sa mi krútilo v hlave z chlastu...A bolelo to. Veľmi to bolelo... Ale zaujímavé... A vieš, čo sa stálo na konci? Sa pozvracal, našťastie nie na mňa." Najviac dorážajúci fakt: po poslednej poznámke sa obidve rozrehotali.

Monológ. Teda dialóg. Sedeli predo mnou s kamoškou. Odhadovaný vek asi tak štrnásť. 15 max. Téma rozhovoru: tenkrát poprvé. Útržky: "Na párty... Jasné, čo som decko, víno!.. Chytal ma, vieš, tam dole... Jasné, že som mu vlepila, čo som nejaká kurva?... Povedal mi, že ma miluje... Potom sme to robili... Bolelo, ale pohoda... Romantické... Nie, volal, že dnes nemôže..." Najviac zarážujúci fakt: nekonečný obdiv v očiach kamošky.

Smutné. Dve krásne dievčatá, dva nepekné konce. A ani si to neuvedomili. Škoda. Ale uvedomia si. Raz. Keď zistia, že predali prvé Stradivárky za päť korún.

Asi prestanem tajne načúvať ľuďom. Veľmi často hovoria veci, čo sa mi nepáčia.