Konečne som ho pochopila. Bol ako zviera. Ako pes. A čo robí každý pes, ak má pocit ohrozenia? Bráni sa útokom. A taký bol aj on. Každého urazil, ponížil. Keď vstúpil do miestnosti ťahal so sebou pomyselný čierny mrak. Ten mrak bol jeho pesimizmus. ... Nebol vždy taký. Poznala som ho ako veselého chlapa. Človeka, ktorý miloval život. Veril na rozprávky a tešil sa aj z malých úspechov. Volal sa Martin. Bol to charizmatický mladý muž. Páčil sa mi jeho uvoľnený humor. Jeho povaha ochrancu. Bol perfektný. Vedel, čo chce a kam smeruje jeho život. Keď začínal s podnikaním aj malý úspech bol dôvodom na oslavu. Nikdy sa nevzdával. Je pravda, že ma niekedy až fascinovala jeho sila a chuť bojovať. Doslova sa bil s celým svetom. Niekedy som mala pocit, že súperí aj sám so sebou. Ak mu niekedy niekto povedal: ,,Je to riskantné" alebo ,,To nezvládneš", on sa do toho pustil. Miloval výzvy. A vyhrával. Brala som to ako jednu z jeho silných stránok. Časom však začal byť iný. Začal byť úspešný a bohatý. Začal byť aj napriek úspešným projektom pesimista. Na účet mu pribúdali peniaze, ale on tvrdil : ,,Nič sa mi nedarí." Zrazu sa pre ňho stali priatelia nepriateľmi. Mal pocit, že ho chce každý využívať. Brať mu to, čo je jeho a na čom, tak tvrdo makal. Dokonca ani mne nič nekúpil. Nie, že by som po tom túžila, ale nekúpil mi nič. Ani na narodky a ani na meniny, či Vianoce. V podstate som od neho nedostala skutočne nikdy nič. Dokonca mi vyčítal, že koľko ho stojí nafta na cestu za mnou. V tomto príbehu však ani nejde o mňa. Nechcem si vylievať srdce ako mi ublížil a ako ma ranil. Chcem poukázať na fakt, že peniaze koniec-koncov človeka skutočne dostanú na dno. Mal všetko, čo mal mať. Bol mojou rozprávkou. Všetko sa zmenilo, keď začal mať strach o peniaze. Všetci sme boli chudáci. Všetci sme boli pre ňho malí a hlupi. Ale naurážal nás pre to, že by si to skutočne aj myslel. Urážal, lebo poznal seba. Vedel, čo sa z neho stalo. Ale výčitky od nikoho nechcel počuť. A tak radšej útočil skôr. Preventívne každého z nás odstránil. Dokonca si nemyslím, že mi ublížil pre to, že ma nenávidel. Ublížil mi pre to, lebo nenávidel seba. A mrzí ma, že mu nemôžem pomôcť. Primárny problém je ten, že on sám musí chcieť znova v sebe nájsť toho starého, rozumného a priateľského človeka. Musí sa prestať nenávidieť. Prestať súperiť sám so sebou. A dať aj na rady iných. Diskutovať o veciach a nie veliť. ... Kým si neuvedomí tých pár vecí, príde o všetko. O majetok možno ani nie. Ale o ľudí, čo ho milujú určite. Ja mi to ľúto. Strašne ľúto Maťko.