Ako sa tak dívam pod nohy vidím, že v zelenej húštine vedľa rýdzika kravského svieti niečo červené. Najprv som si myslel, že je to spadnutá šípka, ale kríky šípok neboli nikde na blízku. No keď som vedľa tohto malého červeného čuda zbadal aj biely drobunký kvietok, tak mi došlo, že to nemôže byť nič iné než lesná jahoda. A aj bola. A nie jedna. Nemal som pri sebe fotoaparát, tak som odtrhol celé rastlinky aj s jahodami, a doma som si ich na pamiatku vyfotil. Viem, že neveriaci Tomášovia mi toto nemusia veriť. Našťastie, bola so mnou na prechádzke aj moja manželka. A tá mi tiež potvrdila, že sa nejedná o rozprávku O dvanástich mesiačikoch, ale že skutočne dnes 12.novembra 2008 som v lese na úpätí zrúcanín starobylého Zbojníckeho zámku našiel „živé“ jahody. Prosím presvedčte sa tiež.
Čo na záver? Aj príroda sa z tohtoročnej nezvykle horúcej politickej, finančnej a hospodárskej jesene tak prehriala, že nám rozprávku o zberaní jahôd v zime, zmenila na realitu. Som zvedavý či sa toto prenesie aj do reálnej politiky, a koľko horúcich politických rozprávok si ešte v tejto jeseni budeme musieť z úst našich politikov vypočuť? Tém majú iste dosť. Preto buďme ostražití, aby náhodou ich reči nedopadli tak ako novembrové jahody. Tiež sú na prvý pohľad ako tie pravé letné, ale ak ich ovoniate a zjete, tak do tých pravých letných majú veľmi ďaleko. Nejako podobne sú podľa mňa, ďaleko reči našich politikov od reálneho života. Prajem príjemný večer. doko
Komentáre
no vidíš, teraz by to
fajn metafora :-)
To je mile prekvapenie,
:)