Po tatranskej asfaltke, alebo...do Tatier ísť môžete, ale objednajte si horskú službu a vrtuľník...

 

Toť jedna z hlbokých perličiek na veľkej vizite. Áno, bez mučenia priznávam, že trpím hyperaktivitou, za mojich mladých čias mi na to nikto papier nedal a dnes ho už nejako strašne nepotrebujem, aj keď teraz by sa mi v tom mojom drahom špitáli zišiel... Ale vráťme sa k tým mojim Tatrám... vzhľadom k tej mojej aktivite a neposednosti a potrebe neustále sa hýbať som ani nie po týždni začala moju skvelú tetu doktorku bombardovať mojimi skvelými otázkami  / inak čudujem sa, že som vydržala skoro týždeň bez skvelých  otázok.. ./ Sobota, deň skoro absolútnej nudy na mojom drahom oddelení, službu mala moja skvelá teta doktorka , tak sme trošku pokecali...klasické reči ako sa cítim, čo robí noha a tak...keď som všetko usilovne zodpovedala, poukazovala pohyby chromej nohy, ktoré už dokážem, teta doktorka zahlásila, že to chce teda čas a hlavne veľa trpezlivosti...no a cvičiť a rozprávať sa s nohou...hahaha... pobavila. Už aj Zara ma presviedča o tom, že sa mám rozprávať zo zrkadlom a všetko bude ok, ale nejde mi to. Príde mi to divné, čudné a neviem, si ešte rýchlo spomenúť že aké, ale každopádne mi to moc nejde a tak to teda nepraktizujem. Ťažko sa totiž budem presviedčať ráno o 4.20 v kúpeľke že som, pekná, krásna, úžasná a skvelo vyzerám, keď na to zrkadlo ani poriadne nevidím..no a nie to, aby som sa rozprávala ešte aj s mojou polochromou nohou... ale sľúbila som to mojej tete doktorke, tak som to praktizovala. Hneď som sa jej spýtala, že kedy ako môžem ísť do Tatier...lebo veď september je v Tatrách super :-)  zalomila teta doktorka rukami, zagúľala očami a pekne mi povedala, že veď teda ísť môžem tak po asfaltke :-)  .Bol by v tom čert, keby ma niečo v mojej úžasnej hlave nenapadlo... prechádzky po Štrbskom plese som zavrhla, to nechávam dôchodcom a vyšpekulovala som trasu na Popradské pleso... Len klasika zrada, tete doktorke som oznámila, že po dlhom a ťažkom uvažovaní som konečne našla túru, ktorá zodpovedá mojim predstavám a jej podmienkam ,čiže ... bude vlk sýty a ovca celá :-) Omyl, vraj je to dlhé tiahle stúpanie... ale, že veď to preberieme na veľkej vizite :-) .Prebrali sme. Náhoda chcela, aby najčítanejší bulvárny  denník vydal prílohu o Vysokých Tatrách, kde bolo na poslednej strane napísané a teraz pozor  :- ) Túru na Zamkovského chatu môžeme považovať za jednoduchú, nenáročnú túru, vhodnú pre rodiny s malými deťmi... pekne som si to nachystala na postieľku a keď sa roztvorili dvere a dnu dokráčalo celé osadenstvo z rehabilitácie na čele s primárkou neváhala som...kývnem na svoju tetu doktorku a ukazujem jej, prílohu o Tatrách aj s popisom túry na Zamkovského chatu...fyzioterapeuti sa rehotali a doktorka si chytila hlavu, predpokladám, že od zúfalstva nad blížiacou sa stratou skvelého pacienta a zahlásila, je neverím... pacientka s operovanou platničkou a skrutkami sa ma pýta, kedy môže ísť veslovať a Vy sa ma pýtate mesiac po šitej  achilovke, kedy sa môžete ísť hrať na kamzíka a loziť po šutroch...  na túto poznámku zahlásila sama primárka, že veď do Tatier ísť môžem...  priznávam, že v mojich očiach bolo badať iskričky šťastia a v doktorkiných zdesenie, ale rýchlo sa to otočilo, keď veta pokračovala... zaobstarajte si vrtuľník  a horskú službu, nech Vás má kto zniesť a priviesť nazad.... Po 15 dňoch cvičenia, mučenia, psychorelaxácie, prechádzkach okolo Draždiaku, denných návštevách nemocničného bufetu ma pustili domov...a Tatry mi na túto sezónu zakázali...

P.S. Bolo mi tam super, ale dlho... áno ja viem, som dostatočne tvrdohlavý pacient, ktorý chce dosiahnuť to svoje. Sľúbila som svojej tete doktorke, že do Tatier nepôjdem, leda ak by si to rozmyslela a ustúpila zo svojho stanoviska o čom pochybujem... ale veď Nikdy nehovor Nikdy...a v utorok sa jej opýtam... isto sa poteší :-)