Ja ako totálny antitalent vo všetkom, do čoho sa pusím, som si povedala, že napečiem medovníky. Ono sa to ľahko povie. Čiže najprv nájsť receptík niekde. Znie to jednoducho. Len kebyže viem, kde ho hľadať. :) Našťastie po hodinke hľadania sa našiel.
Prichádza kontrola ingrediencií. Na moje prekvapenie som našla všetko. A až na tú sódu bikarbónu bolo všetko v záruke. Tak ale dve lyžičky toho veľa napáchať nemôžu, nie? Každopádne to sa ešte uvidí. Môžem si aspoň pokusného králika nájsť...
A nastávajú zlé časy--mama vytiahne váhu. Huh ako sa to do pekla používa? Ja viem mami, kúpila som ti ju ale to neznamená, že som ochotná sa s ňou rozprávať...Ale veď nevadí. Pevne nepresvedčená o svojich kvalitách som sa pustila do váženia. Dobre, že tam šla celá múka. Dkg?? To čo je za jednotku? Veď to sa nepoužíva! Zošit z matematiky z Tercie kde si? Bože ani tam to nie je! POme imrpovizovať. Hmm čo keby to číslo prenásobím 100. Dajme tomu že mi vyšli gramy. 25 dkg = 250 g. Znie to celkom logicky. Dobre tak to bude.
Čože?! Med? Ako mám odvážiť tú polotekutú vec, čo sa všade lepí? Pane Bože na to treba vyskú. Veď ale len strednú nemám dokončenú... No tak si do misky na váhe nacápem med. Okey. 250g. Šup ho k ostatku.
Skúška ohňom--ako sa rozbíjajú vajcia?! Čo som ja Jamie Oliver?! Tak vyskúšam - tresk ho jemne o okraj misky. Dobre. Teraz by som to mala oddeliť. Waw. Ja som rozbila vajce! A ono sa to aj vydarilo. Som dobrá.
Všetky suroviny sú v jednej miske. A teraz čo? To z toho má byť cesto? No nezdá sa mi. Vôbec sa mi to nezdá. Ale veď nevadí. Pome to dajak rozmiešať. Hmm. No nič. Zbohom vareška. Výsukam si rukávy. Je to akoby som mala opäť päť rokov a mrdkala sa v piesku. Až na to, že v piesku to bolo ľahšie... Dobre vyzerá to ako hmota. Veľmi lepkavá hmota. Má to byť také? Miesim si miesim, miesim si miesim, miesim si miesim. Lepím sa. Lepím sa. Lepím sa. Okey chce to múku. Múkou sa nikdy nič nedá pokaziť. Múka! Poď sem! Miesim si miesim, no ale aj tak sa lepím. Nevadí. Šup ho do ladničky. Však veď ty prituhneš a už sa nebudeš lepiť. Sa naštvem a potom ťa aj do rúry strčím, ty cesto jedno nevychované.
Asi tak. Variť a piecť sa ja nikdy nenaučím. Dobre. Veď to som aj tak vedela. Nájdem si niekoho, kto to vie. Veď to by bol lepší model. Chlap bude variť, piecť a ja budem niekde šunky válať... :) No nevadí. Alebo môžem zarábať majland a chodiť po reštavráciách. To znie oveľa realistickejšie :)
Komentáre
stale medzi zivimi