Exituje taký prežitok... Taký mylný názor, ktorý máme v hlavách tak nejak všetci....

Že je dobré sa deliť. Aj vtedy, keď máš ty prázdne brucho. Že je dobré hovoriť "áno" a "ďakujem" aj keď mi nechutí a aj keď by som najradšej povedal, že napríklad... "Nie a nechcem to! Nemám na to chuť, neľúbim, neprosím, neobťažujte ma vašimi koláčikmi!" To sa nepatrí, však?....

Myslím na to, ako sa píše, že "milovať budeš druhého, ako seba samého"... Ako seba samého...V tejto rovnici vidím jedno velké a podčiarknuté "rovná sa".... Tiež sa píše, že "poslední budú prví" a že máme slúžiť inému a...A tiež sa píše, že..."kto si neváži svoj život, nie je hodný ma nasledovať"....

A taj píšem o sebaláske.. O tom, že sme to počas života tak nejako stratili. Nehovoríme "nie" a nehovoríme "nechce sa mi, teraz by som si radšej trochu ľahol a možno len kukal do stropu...na moment... tak ma neobťažuj a nechaj ma chvíľku samého".... Vymazali sme si z našich slovníkov a životov chvíľku pre seba. Život pre seba. Aj pre seba....

Varím zdravú stravu. Hrozne ma to baví. Každý deň sa teším na varenie vo woku. Wok je, ľudia moji, perfektná vec...Kúpte si všetci wok!... Je to rýchle, je to zdravé, nič nepotrebujete zasmážať, zahusťovať, špekulovať...Proste tam nahádžete samé dobré veci, zdravé veci, také veci, čo vám chutia a varí sa...

Pijem veľa vody. V tomto teple to nie je problém... Keď mám chuť na kúsok čokolády, tak si ju dám....Aj zmrzlinu. Ale aj orechy a melón a...

Zrazu sa mi zdá, že veci idú ľahšie. Jednoduchšie. Robím si zo seba srandu. Robím si srandu z toho, ako sa mi nedarí a zrazu vidím, že sa mi darí úplne perfektne....Pozerám sa na seba do zrkadla, a sákriš... Ja som fakt pekná baba...Kilá idú dole.. Netvrdím, že dole letia, ale... Idú. Kráčajú...

Občas sa mi na to pieskovisko fakt nechce ísť a občas chce. Občas sa hráme a občas kukáme Mášu. Občas sa nehráme a vadíme sa. Občas som nervózna a občas sa zase potím. Teda, teraz sa potíme všetci... Ale...

Ale je to ok. Presne tak, aké to je. Makové aj orechové. Who knows? Čo príde  zajtra, alebo, ako hovorí Tom... "čo si zajtra vyberieme z bonboniéry"....

Milujem tento život. Je to zaujímavé. Je to poučné. Je to zábavné a je to aj chutné...Ach, milujem ten wok...Milujem moju dcérku... A páči sa mi myšlienka, že by som si mohla nechať narásť dlhé vlasy...

Starám sa o seba. Zase, po dlhom čase... Starám sa o seba. Chcem sa mať rada. Mám sa rada...

Iným nehovoríme "nie", k iným sme milý aj keď sa nám nechce. Hovoríme "ďakujem" za veci, ktoré máme chuť vyhodiť z okna, alebo aspoň samému sebe rovno za hlavu... K sebe ale.. Z nejakého neznámeho dôvodu milý nie sme...

Mať sa rád... Mať rád.. Iných, ale hlavne aj seba...Byť k sebe vľúdny. Milý.. Pozorný.. Odpúšťať si. Smiať sa a hovoriť si, že nevadí...

Hovorí sa, aký si k sebe, taký si aj iným... Tak prečo sa neľúbiť... Aspoň trochu?... Aspoň jedna maličkosť denne... Aspoň pohár vody navyše, šálka kvalitnej kávy, jedno malé prekvapenie, sám pre seba, každý deň...Diel zábavného seriálu, prechádza osamote...Večerný kúpeľ...Prečo nie...?

Prečo nie?... Self love...