Ztrata iluzi, to je presne to o cem chci psat. Napadlo Vam uz za cim sa vsetci zenieme ? Hlupa otazka. Kazdemu to uz napadlo. Tym ktorym to este nenapadlo mozu pokojne prestat citat. Nebude ich to zaujimat. Uprimne je to aj naopak...tento clanok sa nezaujima o nich. Vlaste to nie je tak celkom pravda. Vlastne, ked sa to tak vezme, je to hlavne o tychto ludoch. Alebo nie ? Posudte sami. Napadlo Vam uz ze sa nahaname za nicim ? Ze nasa predstava idealneho zivota je utrhnuta z reality ? Nahaname sa... za cim ? ... za ... no vazne za cim ? O akom zivote snivame ? Aky zivot zijeme ? Kecy ako zenieme sa za slavou, peniazmi, mocou, to su len abstrakty. Su to len zovseobecnenia, puhupuhy prach oproti skutocnej podstate. Nie tak puhupuhy v realnom zivote a v dosledkoch, ale v svojej podstate, zivote cloveka, v kvalite zivota. O to tu predsa ide. Dnesna zapadna civilizacia uz neriesi existencne problemy. Aj ked sa vsetci stazuju na to aky je zivot tazky, a rozpravaju historky o tom ako sme sa mali lepsie v minulosti, aki boli k sebe ludia lepsi. To je len iluzia. Prach...v ludskych hlavach. Vzdy sme sa mali rovnako. Teda nie doslovne, ale ludia sa vzdy budu k sebe spravat rovnako. To je diverzifikacia vzhladom na pocet. To plati. Vzdy budu ludia ktori sa budu k ostatnym spravat hrubo a zle, a vzdy budu taki ktori sa budu spravat k ostatnym ludom dobre a budu prijemni. Tak to bolo vzdy a tak to vzdy bude. Bodka. Tecka. Ako chcete. To co sa zmenilo je kvalita zivota. Teraz to myslim po materialnej stranke. A nie neznamena to ze vsetci sa mame vynikajuco, ani ze vsetci sa mame lepsie, a neznamena to ani len, ze vsetci mame tu prileztost mat sa skvele. Zivot je taky. Proste sled udalosti moze byt kruty. Tak to je a nikto to nezmeni. Nikto Vam nezaruci ze zajtra nepridete o vsetko, i ked sa o to mnoho velmi aktivnych ludi so zbytocnym prebytkom casu snazia. Nikto Vam nikdy nezaruci, co nastane v buducnosti. A nie prikladom nie je kriza (financna), ta sa dala ocakavat, prikladov je tisicovka, milion, sto milionov, neviem... Je to o cloveku, o tom kazdom jednom a o jeho zivotnej ceste. Sled udalosti.... Nechce sa mi teraz pisat o tom ako je kazdy zivot jedinecny i ked je to pravda a o tom ako je kazdy v niecom vynimocny, i ked aj to je pravda (aspon ja tomu verim=som veriaci). Chcem hovorit o kvalite zivota. A teraz uz nemyslim tu materialnu. Teraz mam na mysli tu, na ktorej zalezi najviac. Tu, ktoru kazdy mame inu, kazdy to preziva inak, po svojom. Mam na mysli kvalitu zivotneho prezivania. Nehovorim o prezivani zo dna na den, i ked niekedy to tak u mnohych vyzera. Mam na mysli sposob akym clovek preziva den, akym sbosobom travi cas nam tu dany. Nech ste veriaci, ci nie, nech uz verite v posmrtny zivot, ci nie, nech uz verite v jedneho Boha, stvoritela, ci hybatela, ci nie, nas cas tu je obmedzeny. Co bolo so mnou predtym ako som sa narodil, existoval som ? Co bude so mnou potom, co zomriem ? Bude koniec ? Ja neviem, nazoaj ja neviem, zaujima ma to a trapi zaroven, ale neviem na to odpovedat. A asi ani nebudem vediet ... myslim s istotou. Nikto to nemoze vediet s istotou, aj ked si je isty, ked si aj vravi ze si je isty aj vtedy ked si je isty, aj tak to nemoze vediet naisto. Nikto to nemoze vediet a nikto to nikdy nebude vediet. Ale o tom nechcem pisat. Ja chcem pisat o tom case co sme dostali. Ten cas co dam bol dany, alebo jednoducho ten, ktory mame k dispozicii. O tom case a o tom ako ten cas vyuzit, ci pouzit. O tom chcem hovorit. Rozmyslali ste niekedy nad tym co by ste chceli robit v zivote ? Rozmyslali ste niekedy nad co by ste chceli naozaj robit, nemam na mysli co je realne, ale co by ste chceli ? Co by ste naozaj chceli ? O com ste snivali, ked ste boli maly ? Co ste si predstavovali, na co by ste sa tesili ako male deti ? Teraz uz je to tazko si vybavit. Zijeme v realnom svete a v nom funguju urcite pravidla. Prisposobili sme sa, vzdy sa prisposobime, lebo musime. Je to otazka prezitia. O tom existuju aj nejake prace, stoja za to, precitajte si ich. Ale otazkou zostava preco to tak musi byt. Je to ako vo videohre. Musime mat nejake zakladne prostredie, v ktrom sa nachadzame a kde hrame. To ma svoje pravidla a nim sa musime prisposobit. MUSIME, inak neprezijeme. Lenze ono to je o pridanej hodnote. Nie je to o zvladani levelov a prechadzani do dalsich a dalsich urovni. Nie len. Ako v Matrixe, je to o aktivite, osobnej zaangazovanosti, je to o tvorbe, o nazore, postoji, o myslienkach a ich naslednom prezivani...je to o emociach. Je to o pridanej hodnote. A to nehovorim ja, ale VY! Ty, on, ona, tamti , henti, onaki, kteraki, divni, normalni, vystredni, obycajni...je to o kazdom cloveku. Ked sa ocitne sam v sebe a povie si o com je jeho zivot. Aky je jeho zmysel...v spolocnosti, v rodine, naco to snazenie je, o com je to uzivanie, preco vlastne ? Na tuto otazku si kazdy musi odpovedat sam. To nikto zanho nevyriesi, i ked v skutocnom zivote su submisivni jedinci ovladani svojimi aktivnejsimi protejsky. Nie je to o sebavedomi. Vlastne je, je to o vedomi vlastneho ja, o vedomi vlastneho postoja, zodpovednosti a rozhodnutia. Ludia sa boja vlastnej iniciativy, boja sa, ze to nie je spravne ? Ja neviem. To vedia oni. Ja len viem, ze ked clovek hodnoti svoj zivot, nehodnoti to kolko mal penazi, aky mal vplyv, ci ho poznalo vela ludi, ci nieco vytvoril, ci niekomu pomohol, alebo ci strail dom, pracu, manzelku. Samozrejme hodnoti to, aj toto...hlavne toto....ale co hodnoti v skutocnosti je kvalita zivota. Jeho prezivanie je to, co tovri jeho cenu, ci hodnotu. A tu nie je mozne porovnat. Aj ked sa zda ze hej, a v niecom su objektivne parametre na porovnanie kvality zivota...ale to su zvacsa materialne zalezitosti. Klasicky priklad: Zena v Afrike moze byt o dost stastnejsia ako muz v USA. Aj ked nema strechu nad hlavou, ziadne peniaze, kopec deti, nema ako sa o nich postarat, aj tak su spolu stastnejsi ako muz, ktory mal tiez rodinu, ale rozviedol sa, detom nerozumie, o pracu prestal javit zaujem po rozpade rodiny. Je to sice preexponovane, a pointa podla mna ucelne vykonstruovana, ale ok. Hovori to o tom, ze kazdy clovek hodnoti svoj zivot zo svojho pohladu. To, ze je v predchadzajucej vete pouzite zameno svoj prave dvakrat je klucove. Keby sa dalo hovorit len o jednom, tak je kvalita zivota objektivne zrovnatelna. Ale nie je. Kazdy preziva svoj zivot a hodnoti ho zo svojho uhla pohladu. On je hlavny hrac, a je to prave on, kto vytvara pravidla (hodnotenia). Tudiz ked hovorim o kvalite zivota ako o kvalite prezivania, ide o polozku nesrovnatelnu. Preto sa vravi tisic hlav-tisic nazorov. Uprimne myslim ze sa to nehovori, ale to je teraz jedno. Kazdy clovek chce prezit svoj zivot plnohodnotne. Zvasty a kraviny, ale opisuju spravnu dedukciu. V svete, kde sa pozornost uz dlhsiu dobu neorientuje v prvom rade na materialne zabezpecenie, ide o toto. Ako ste si mohli vsimnut (to si mohlo kazde tela), tak je pozornost upnuta na prezivanie ludskeho zivota, a to ako ho skvalitnit (a ako na tom zarobit), a tym nemyslim materialne, ale aj o to ide. V prvom rade je vsak pozornost zamerana na to ako Vam priniest vacsie potesenie z zivota, akymkolvek sposobom (akym sa da na tom zarobit). Mozme to vidiet aj na tom akym sposobom su uspesne siete ako facebook, ci mySpace, je to spolocnom prezivani a zdielani. Zvasty, ale velmi dobre spenazitelne. Ale teraz ka jadru veci. Mysleli ste si niekedy, ze Vasi kamarati Vas nechapu ? Ze nedokazu ocenit, co im hovorite ? Za Vam vlastne nerozumeju ? Serte na to. Staci sa vykecat, zanadavat si, lebo kamrati su to prave jadro veci. Dovidenia a dopocutia, vidime sa zas nabuduce. Ked budem mat naladu sa vykecat.