Ráno sme si trochu prispali, teda až na Honzu, ktorého sme vyslali zohnať plynové bomby. Naše zostali na letisku v Prahe. Honza bol úspešný. Nekúpil to síce v obchode, čo sme našli predošlý večer na Fontánkach cestou na Nevský prospekt, ale tam mu dobre poradili. Bolo to dokonca na ulici, ktorá je kolmá na tu našu. Teda na tú s našim hostelom (btw. náš hostel bol na ulici Nekrasova). Ukázalo sa, že Rusi veľmi tomuto neholdujú, čo sa neskôr na Valaame potvrdilo. Mali poslednú veľkú bombu. Takže ju kúpil a k tomu dve polovičné. Podelili sme si to tak, že my sme dostali tú veľkú a Honza s Helou si nechali dve menšie.

Vstali sme, zašli do vedľajšiej miestnosti na raňajky a vybrali sme sa do mesta. Išli sme pešky. Takže naša karta s 39 cestami pokojne odpočívala v mojej peňaženke.

Došli sme na Nevský prospekt a obdivovali staré umenie. Čítali sme si sprievodcu a prechádzali po prospekte. Ruská architektúra čias Petra I bola veľkolepá. Všetko bolo načančané a obrovské. Prešli sme celý prospekt až nakoniec k budove admirality, hneď  vedľa sa pýšilo obrovské námestie so Zimným palácom. Ten sme si však naplánovali až na ďalší deň. Obhliadli sme kostol, ako inak, obrovský a pobrali sa na nábrežie Nevy. Odtiaľ sme sa vybrali do Petrodvorca.

V pokladni sme si kúpili lístky (stáli tušim 250 rubľov na osobu jeden smer a 400 spiatočný lístok) na loď a zaradili sme sa do fronty. Loď pristála a až vystúpili všetci príchodzí, začala sa fronta sunúť na loď. Vstúpili sme s Marcelkou na schodíky a za nami to sekli. Honza s Helou zostali na brehu. Museli až ďalšou loďou. Vôbec sme netušili, ako dlho po nás priplávajú.

Keď sme dorazili na breh Petrodvorca, opäť nás čaka fronta. Tento-krát na lístky do dolného parku. Teda, aby sme sa mohli dostať z prístavu ďalej. Vystáli sme si ju, zaplatili asi 300 rubľov za osobu. Kráčali sme hore smerom k palácu a keďže sme mali čas, než dorazia H+H, tak sme si odskočili na nejaké občerstvenie. Bohužiaľ sa ukázalo, že je tam len niečo na Mc Donalds spôsob, tak som si dal nejaký grécky šalát.

Dojedli sme, dopili (čaj Lipton, ten je všade na svete, ako sa zdá) a vybrali sa hore k palácu. Tam sme sa stretli s H+H, ktorí medzičasom došli ďalšou loďou. Obdivovali sme chvíľu nádhernú fontánu so sochou Samsona ako otvára tlamu levovi z ktorej do výšky cca 22 metrov tryská voda. Bohužiaľ nás čakala ďalšia fronta.

Poslušne som sa postavil do fronty, lebo sa blížil koniec prehliadky. Predaj lístkov sa mal zastaviť o 15 minút skôr, ako sa vpustí do paláca posledná skupina. Avšak keď som bol skoro na rade, kasa sa zavrela, že je palác preplnený a že musíme čakať. Čas bežal a vtedy som si na kase všimol nápis, že inostranci majú ísť pýtať lístky priamo ku vchodu. Overili sme to a naozaj. Cudzinci môžu ísť dnu bez čakania do inej pokladne. Pochopiteľne za dvojnásobnú cenu. Bez doprovodu. Bez komentára. Proste za menej muziky viac peňazí. Ale takto to v Rusku chodí. Si cudzinec, tak plať...

Prezreli sme si palác, bolo to podľa očakávania veľkolepé, všade zlato a obrovské sály. Dievčence si si za pár rublíkov odskočili a vybrali sme sa na prechádzku do záhrad. Bolo v nich mnoho všakovakých fontán. Avšak nepošťastilo sa nám ich všetky vidieť, lebo 5 minút pred šiestou proste padla. Fontány sa vypli a voda prestala striekať. Tie ďalšie sme už našli nefunkčné... preto je asi dobré pamätihodnosti navštevovať zavčasu. Dokončili sme prechádzky po záhradách a nalodili sme sa na spiatočnú cestu. Doplávali sme k Ermitáži (Zimnému palácu) a vybrali sa po brehu k mostu na druhú stranu Nevy smerom do reštaurácie Kamenný most (našiel som ju v Lonely planet). Malo to byť niečo ako naša Govinda, ale bolo to omnoho slabšie. Jedlo bolo síce celkom fajn, vegetariánske, ale ohrievané v mikrovlnke.

Po jedle sme sa rozdelili. Honza Auróru už videl a tak sme ho vyslali kúpiť lístky do Petrozavodsku na následujúci večer. My sme si išli obzrieť koráb, ktorý svojím výstrelom zmenil históriu Ruska na nepoznanie a na 40 rokov i našu. Ukázalo sa, že si ju ešte všetci dobre pamätáme, že sme ju všetci v škole maľovali a dievčatá sa priznali, že sa im celkom páči, čomu boli úprimne prekvapené. Proste vojáci a námroníci majú pre nežné pohlavie akési čaro...

Honzova misia bola rovnako úspešná ako náš návrat do hostelu. Iba po nás chcel smskou čísla pasov, aby mohol kúpiť lístky. Pobrali sme sa na kute, tentokrát už rozdelene (domitory rooms). Čakala nás ďalšia výprava za poznávaním Petrohradu.