Kde bolelo, tam bolelo, žil raz jeden Vasiľ. Mal sa náramne dobre, všetko mu šlo tak, ako si predstavoval. Školu hravo zvládal, dievčence on zvádzal, nejedna fľaša rumu za obeť mu padla, aj borovička časom mu bola dobrá. Roky blahobytu plynuli a Vasiľ si našiel popri vysokej škole zábavku, ktorá sa prácou nazývala. Ešte počas vysokej školy zbieral body za prácu, ktorú vykonával, a nádejal sa, že hádam po škole, aj väčší kus pláce si ukrojí. Dva roky jazyk za zubami držal, a robil to, čo mu povedali. Tu sa postavil, tam spravil, tešil sa zo svojej práce. Dva roky prešli ako voda, na konte svojom nejednu dobre odvedenú prácu mal, aj pochvaly od kolegov sa mu dostalo. Nádejal sa teda, že v nasledujúcom pracovnom roku, by ho mohli počastovať zmluvou na plný úväzok. V nádeji, že všetko bude tak, ako má, dal sa na novú životnú dráhu. Oženil sa s Paraskou, láskou svojho života. Paraska bola deva krásna, šikovná, ako sa vraví, aj do koča, aj do voza. Z veľkého mesta ona bola, ale súhlasila, že za Vasiľom pôjde až na kraj sveta. Zaťal sa Vasiľ, že urobí Paraske po vôli, zarobí peniaz a Paraska- šikovnica, rozbehne biznis. Ale čo čert nechcel... Len čo sa Paraska prisťahovala k Vasiľovi, stalo sa čosi, čo nikto nečakal. Vasiľ v práci nezožal úrodu, ktorú zasial. Vedenie podniku, v ktorom už dva roky rozdával svoju dušu, rozhodlo, že Vasiľ ešte nie je hoden svojich 400 € mesačne a že mu teda aj naďalej budú prislúchať len omrvinky ako doteraz. Keď sa Vasiľ domáhal vysvetlenia bolo mu povedané, že môže byť rád, že si ho ponechali tak, ako je, že vraj, mohlo byť aj inak... Ale to, čo Vasiľovi stačilo doteraz, sa odrazu stalo ozaj len omrvinkami. Paraska bola s vedľajšieho kraja, vo Vasiľovom kraji bola cudzinka. Prácu nenachodila, hoci šikovná deva bola, životopis taký, aký ani jedna deva v jej veku nemala. Raz cudzinka, tak cudzinka. A Vasiľ otročil ďalej za polovičný plat. Aj byt nový potrebovali, aby dvaja sami boli. Aj pojesť by chceli... Ale Vasiľov plat nestačil ani na jedno, ani na druhé. Chcel Vasiľ zjednať nápravu a ešte raz sa pokúšal zjednať nápravu. Ale opäť mu bolo povedané, aby najprv povyzvedal, ako to chodí, ako sa správne prosí o to, čo mu prináleží. Nasrdil sa dobrý Vasiľ, preklial celé vedenie podniku a prisahal, že raz na psa príde mráz a aj jeho budú prosiť. Teraz ale má inú povinnosť: zháňať každý mesiac peniaze, aby mali s Paraskou strechu nad hlavou a čo- to do úst. Vasiľ dospel ešte k jednému rozhodnutie. Už nikdy viac nebude držať jazyk za zubami, keď v práve bude, hádať sa bude a biť o svoje. Nedovolí viac, aby si z neho ten-kto robil žarty a dobrý deň. Poráta sa on sa každým, kto mu skríži cestu za šťastím... Ako bude s Vasiľom a Paraskou ďalej, sa dozviete už čoskoro...