Cyklochodník z Pezinka do Senca bol otvorený 15. septembra 2004.

K téme Pezinok:

http://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/86935/Pezinok-vcera-a-dnes.html

Hlavným cieľom bolo eliminovať nebezpečenstvo, ktoré ohrozuje cyklistov na cestách. Cyklisti tak môžu jazdiť oveľa pokojnejšie, najmä skupiny, rodičia s deťmi i samotné deti. Ak sa nestratia!
Cyklochodník bol zrealizovaný vďaka získanemu grantu od nadácie Ekopolis Banská Bystrica, ale aj pomocou Občianskeho združenia Karpaty a miest Pezinok a Senec.

Poznámka 1: Prvýkrát som o chodníku počul v rannom vysielaní rozhlasu a potešil som sa, že si ho prejdem. Netušil som koľko zábavy budem mať s objavovaním presnej trasy.  Koľko už len mohlo stáť tých pár tabuliek a značiek, ktoré nie sú na mnohých miestach, kde by mali byť. Povrch nie je až tak bezpečný, hlavne ak je mokrý. Zjazdnosť  tiež ovplyvňujú hospodárske poľné a lesné mechanizmy. Neviem či vôbec bude prípustné používať chodník po tom čo nadobudne účinnosť nový lesný zákon.

Trasa cyklochodníku
Trasa vedie z Radničného námestia v PEZINKU, okolo polikliniky cez železničné priecestie, okolo penziónu Kriser smerom na Vinárske závody.
Pri potoku Mahulanka (na úrovni žel. stanice) odbočiť doľava, poľnou cestou po križovanie Mahulanky s priečnym kanálom - po pravej strane Mahulanky (priečneho kanála) na úroveň Viničianskeho potoka - popri kanáli ku Galbovmu mlynu do VINIČNÉho. Odtiaľ cestou z Viničného na okraj Šenkvického hája.

Poznámka 2:  Okolie Radničného námestia v Pezinku celkom stojí za pohľad a fotogragiu (3 fotografie)

V tom ďalšom pôvodnom texte sa snád nevyzná ani divá sviňa a tá sa teda vie orientovať.

Z hlavnej cesty cez Pezinok smerom na Modru je potrebné za križovatkou (z ktorej sa dá odbočiť k železničnej stanici) zísť priamym smerom na cestu medzi lekárňou (vľavo) a stavebnou firmou (vpravo), smerom ku komínu Pezinských tehelní, ktorý som odfotil až z druhej strany trate. Železničné priecestie som vôbec nenašel. Je potrebné ísť podchodom popod železničnú trať (foto), čím sa míňa roh cintorína. Tento úsek obchádza železničnú stanicu. Podchod je predbežne uzavretý, pozor na stavebný materiál, ale prejsť sa dá.  Z podchodu sa vyjde tak, že naľavo budú pezinské tehelne a squat v tehlovom dome (toto).

Odbočiť vpravo na západ okolo ubytovne tehelní a hotelu Kriser (foto), skoro až pod železničnú stanicu. Trasa odbočuje doľava do poľa. Iným spôsobom sa na odbočku  do poľa dá dostať cez stanicu. Cez koľaje je prechod a z nástupišťa vedie dolu rampa, ktorá schádza na cestu skoro presne oproti odbočke trasy do poľa.  Ďalšia trasa vedie cez pole (voľne sa dá povedať, že popri potoku Mahulanka) ku Galbovmu mlynu. Cestou je na cementovej búde graffiti  Trasa odbočuje pri smetisku doľava. Smerom doprava je železný na žlto natretý železný plot a graffiti na elektrickej skrini. Je to zlý smer a Tadiaľ trasa nevedie. Na cementovom stĺpe na trase je žltá orientačná značka. v miernom stúpaní po užšom chodníku popri poraste. Prechádza sa okolo stožiara vysokého napätia, ktorý je ukotvený   čiže vedenie tu aspoň predbežne končí.   

Poľom sa pokračuje ďalej  až  ku Galbovmu mlynu  (podľa mapy Viničný mlyn). Do Viničného sa pokračuje cestou      medzi mlynom a rybníkom a okolo rybníka a   na východ.  Môžeme si zaspomínať  na ľudového rozprávača strýca Marcina (Milana Mlsnu, 1937-1992), ktorý sa sťažoval, že ich obec Schwansbach (Labutí potok) volali Schweinsbach (Prasačí potok). Premenovali sa preto na Viničné (inak tiež Švancpocha), no a nijaká potvora im tam dopredu pripísala "S" a boli v tom zase.   Pekný rybníček  tiež niekedy vonia ako prasačí. Asi sa budú musieť rozhodnúť medzi agrom a turistikou. Spolu to tu akosi nejde. Moja stará mati, Pán Boh jej daj večnú slávu,  hovorievali, že prasiatka nesmrdia ale voňajú lebo ich papáme ale na Galbovom mlyne by mi asi veľmi nechutilo.  Do Viničného sa vchádza okolo nového jasno modrého Spločenského domu (ktorý mi nestál za fotografiu) a potom Cintorínskou ulicou. Cestu späť vyzančujú aj smerovky na mlyn. Popis pokračuje v pozn. č. 5. 

Poznámka č. 3

Neznačená cesta do Slovenského Grobu:  Z plošiny pred Galbovým mlynom, kde značka na železnom stĺpe ukazuje smer do Viničného (foto) je potrebné odbočiť naopak doprava (na západ) a pokračovať  k cementovému mostíku cez kanál (trochu ďalej je železné potrubie vyvedené nad povrch, foto)  a odbočiť cez pole na chodník k Slovenskému Grobu. Do Grobu sa vojde ulicou na konci ktorej je jasno oranžový dom s bielym zábradlím. Nasleduje malé námestíčko a krčma. Smerom doľava je kostol  a to je už začiatok značenej trasy do Viničného (ktorú som prechádzal 16. 9. 2007); vedie okolo Kostola po hlavnej ceste a úzkou skrútenou asfaltkou na východ až do obce Viničné.  

 Poznámka č. 4 

        Neznačená cesta do Mysleníc:  Ak sa cestou na západ od mlynu neodbočuje do Grobu,  tak sa pokračuje mimo trasy popri Viničianskom potoku a okolo slnečnicového poľa až po potok Blatina. Je tam akýsi starý bunker  a výhľad

ponad vinice na Malé Karpaty. Buď sa dá pokračovať rovno na cestu Myslenice - Grob, prejsť brod cez potok Blatina (voda smrdí) a pokračovať po chodníku lemovanom vinicou a pravou stranou potoka proti jeho prúdu alebo sa  stočiť na sever proti prúdu po ľavej strane potoka.  Pri potoku sa nachádza oranžová šípka, ktorá pripomínala značku podobnú tej n stĺpe.     Po poľnej ceste, popri zariadeniach Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (čistička, odkaľovač) a úzkom chodníku popri záhradkách a potôčiku  až ku kamiónovej firme a prevádzke vinárskej firmy Matyšák. Vychádza sa na cementovú cestu, cez most hore, okolo dvora, kde je akýsi autoservis alebo čo, doprava na nadjazd cez železničnú trať. Týmto spôsobom sa aj obchádza jednoposchodový squat neprispôsobivých spoluobčanov, ktorý je dobre viditeľný aj z vlaku. Do Pezinka sa vchádza  železničnom nadjazde na okraji časti Myslenice (Grinava) oproti odbočke do obce Limbach pri dome s reklamou Kamenár Petrovič.

Poznámka č. 5

        Po príchode do Viničného od mlynu je potrebné odbočiť doprava a pokračovať  po súbežnej vedľajšej ceste zo zámkovej dlažby na juh až po Obecný úrad Viničné. Oproti úradu odbočiť do ulice vpravo od ulice Nová.  Asfaltová cesta vedie do zahradkarsko/chatovej/vilovej oblasti hore kopcom do Šenkvického háju. Asi 100 m pred vchodom do vojenského objektu (dymiaci komín v pozadí odtiaľto nie je vidieť) je malý prízemný cementový bunker (značka). Podľa mapy to vyzerá tak, že by sa malo pokračovať  okolo vojenského objektu na severovýchod, buď rovno do Šenkvíc alebo po odbočku na Sv. Martin. Úsek až po križovatku pred Sv. Martinom mi ešte nie je dosť jasný. Ja som odbočil už okolo bukru   doprava, teda na východ. Pokračoval som okrajom lesa a lesnou cestou cez les až na koniec porastu. Cesta je pekne zjazdná, ak nie je upravená LKT-éčkom a mokrá. 4. 11. 2007 som tam našiel červenú cyklofľašu zn. Author. Majiteľ sa môže prihlásiť.  Na konci treba odbočiť doľava, po poľnej ceste z kopca smerom na sever. Po cca 200 m na križovatke poľných ciest pri osamelom malom hájiku priamy smer by asi mal pokračovať  na sever do Šenkvíc, trasa sa nachádza na odbočke doprava na východ cez pole a okolo zadných častí záhrad ide do Svätého Martina.  Jasne vidno obecnú vodárenskú nádrž. Značka sa nachádza na ceste, ktorá na križovatku poľných ciest prichádza zľava, teda zo západu. Cesta nevedie nikam a končí sa asi po 100 m v poli. Od tejto stratenej značky na juh  vidno na poľovnícky posed v miernom navýšení. Za značkou v lesíku je krmelec. Dúfam, že miestni poľovníci nestrieľajú vysokú zver rovno pri jedle. Mala by tu zrejme ústiť odbočka na Sv. Martin, ktorá by mala začínať na trase severne od vojenského objektu.

Poznámka 6

Skúsil som aj ísť vyššie smerom k vrátnici vojenského objektu a odbočiť tam vyššie doprava na lesnú cestu. Prišiel som kamsi na križovatku ciest v tvare T, kde doľava vraj boli Šenkvice a doprava tiež Šenkvice. Skúsil som sa držať doprava, doprava, teda na východ a po pekných prejazdoch dotaraz neznámymi miestami a cestami som dorazil, neviem ako, až do obce Blatné.

Poznámka č. 6a

        Na mape uverejnenej na webe mesta Pezinok, ktorá je dosť nepresná  nie je potok Mahulanka, vojenský objekt nad Viničným a  nie je jasná poloha odbočky od vojenského objektu na Sv. Martin. Na mape nie je ani osada Sv. Martin (časť mesta Senec). Priama cesta na Šenkvice by podľa mapy mala viesť okolo vojenského objektu a mala by mať odbočku na Sv. Martin, ktorou by sa malo výjsť pri značke, ktorá je zmienená vyššie (pri krmelci). V Šenkvickom háji je hodne križujúcich sa ciest a dá sa tam aj stratiť. Na sever až severozápad od vojenského objektu je neznačená cementová cesta do Šenkvíc a povedľa nej je chata - horáreň s lesnou škôlkou. Tam by ale naozaj nemala byť značená trasa.

(Pôvodný text:) Zo Šenkvického hája cez SVÄTÝ MARTIN do SENCA (po čerpaciu stanicu na začiatku).

Poznámka č. 7: Asfaltová cesta vedie cez obývané časti časti Svätý Martin (spoj SAD), záhradkársku osadu, okolo záhradníckych podnikov, skrúca sa cez diaľničný podjazd a ústi na ceste Blatné - Senec. Nasleduje benzínová pumpa a vjazd do Senca smerom ku kruhovému objazdu a obchodu Lidl. Smerom rovno, resp. doľava sú Slnečné jazerá (vulgo Báger) a smerom doprava centrum mesta.

Dĺžka trasy:	16 km		Použité značenie:
Evidenčné číslo trate:	8006
Stupeň náročnosti:	rekrea

Zdroj: http://www.pezinok.sk/index.php?yggid=79 (web mesta Pezinok)

 Hneď v úvode trasy, za železnicou v trojuholníku ciest z Pezinka na križovatku a z križovatky cez nadjazd do Viničného, povedľa tehelní mala pribudnúť skládka odpadu v bývalej ťažobnej jame tehelní. Teda aspoň dúfam, že som to miesto dobre lokalizoval. Ideálne miesto na Dinopark.

 http://spravy.pravda.sk/skladka-v-pezinku-nebude-investor-odstupil-fek-/sk_domace.asp?c=A080219_185908_sk_domace_P04