Život Mary sa zmenil. Nosila v sebe tajomstvo,ktoré ju ťažilo. Hriech..A najhoršie bolo,že ho neľutovala. Len to potrebovala niekomu povedať. Niekomu sa vyložiť..A niekomu takému,čo ju pochopí. Ale..Nájde takého?

Našla..Spomenula si na ňu až vtedy,keď jej od nej zapípala sms. "Ahoj..Mám nervy na dranc,potrebujem nutne vypadnúť. Čo tak večer pizza? Pozývam..".Diana..Maryina kamarátka z mladosti. Mary to vyhovovalo. Mala na návšteve mamu,a tak jej nič nebránilo na dve hodinky vypadnúť. A tak sa aj stalo..Vypadli..Mary pokúšalo zdôveriť sa Dii..Veď,poznajú sa od 15tky,veľa toho po diskotékach prežili..Dia by ju nepodrazila. Zvlášť nie,keď jej sama rozpovedala o jednom stretnutí s chalanom z virtuálu. Povie jej to..rozhodla sa..A netušila,čo tým rozhodnutím spustí..

Kontakt s Ivanom sa vôbec nezmenil..Stále boli neustále spolu v eteri. Aj keď..Mary už nemohla toľko. Nastúpila do práce a tak mala aj nejaké povinnosti. Veľa Ivanovi o práci rozprávala v maximálnom nadšení. Až mal Ivan pocit,že to tam pozná. Vedel,ako sa volá firma,kde pracuje. Vedel toho dosť na to,aby ju prekvapil. V jeden večer,keď si volali sa jej opýtal:
- "čo by si robila,keby som sa ti objavil v kancelárii?"
- "tešila sa ako malá..a zároveň sa bála,že čo sa stane.." - odpovedala Mary s úsmevom.
- "hmm..." - zasmial sa Ivan a pokračoval štandardným spôsobom. Ale Maryin šiesty zmysel už blikal červenou žiarovečkou. Príde..Keď sa lúčili,Ivan jej oznámil,že na druhý deň bude málo na telefóne,lebo bude za volantom. Že má "vybavovačky"..A Mary si bola istá..

Ráno sa patrične pripravila. Nič nenechala na náhodu..Rafinovane. Veď keď príde,príde..Keď nie,nič sa nedeje. Hodiny plynuli keď tu zazvoni telefón. Mary nedalo a opýtala sa na miesto jeho výskytu.
- "V práci som..Nikam sme nešli. Vonku leje jak šialené,tak sa neoplatilo.."
- "U nás je krásne..Svieti slniečko.." - povedala zamyslená Mary a zadívala sa do obloka. Hlas jej posmutnel. Zrazu niekto zaklopal na dvere.
- "Zlatko..vydrž..Niekto mi tu klope.." - povedala Mary do fonu a otočila sa k otvárajúcim sa dverám. Objavila sa v nich hlava a Mary v prvý moment nevedela tú tvár zaradiť. Poznala ju,ale..
- "Ivaaaaaaaaan...." - vyskočila od stola a hodila sa mu okolo krku. Ivan ju objal a nohou zakopol dvere. Z objatia sa hodnú chvílu nedokázali odtrhnúť. Bozkávali sa lačno a vôbec nevnímali svet okolo..

Keď sa im podarilo dostať sa od seba,držali sa za ruky a neveriaco si ozerali toho druhého..Mary po líciach tiekli slzičky a Ivan jej ich utieral.
- "čo urobíme teraz?" - opýtal sa Ivan.
- "Počkaj..Vybavím si to.." - a nepúšťajúc jeho ruku z vlastnej zavolala šéfovi a požiadala o uvoľnenie pre dnešný deň. A dostala ho..

A tak sa Mary a Ivan ocitli v aute,ktoré ich unášalo zo sveta reality..Preč..Do cudzieho mesta..Nech nikým nepozorovaní môžu sa oddávať svojmu šťastiu.

A oddali sa mu..Naplno..So všetkým,čo k tomu patrí...
A vôbec to nebolo dobré..
A poznačilo ich to..
A dosť..