Mala skvelých 18 rokov, mladučká a bažiaca po živote. Sadla do vlaku a opustila to malé mestečko kde každý každého pozná. Neustále sledovaná a rodičmi usmerňovaná. Mala toho dosť. Počúvať dokola tú istú vetu kým si pod našou strechou platia naše pravidlá, už sa jej nechcelo dodržiavať pravidlá, stanovené niekým iným. Chcela vlastné pravidlá, vlastnú zodpovednosť, vlastný život, vlastné súkromie. Odišla. Zbalila si veci a zamávala mame na stanici. Odišla do veľkomesta, do mesta kde sa Manderlák zdal ako mrakodrap. Vystúpila na stanici a nadýchla sa slobody. Nadýchla sa jesenného vzduchu a sadla si na lavičku vedľa staršej pani. Sedela tam hodinu, sledovala čo za ponáhľajúcich ľudí sa premelie na jednej stanici. Sestra prišla neskoro, vždy meškala. Bola to jej najhoršia vlastnosť. Ale mala ju rada. Nasadli do autobusu a odviezli sa na slobodáreň, kúsok od Mamuta a kúsok od Priora. Vtedy to bol Prior, teraz Tesco na Kamennom námestí. Bývala so sestrou v jednej malej izbe a vedľa v druhej bola baba čo mala problémy sama so sebou. Trochu sa jej život vymkol spod kontroly a sloboda ju dostala na samé dno. Videla ako ju zabíja heroín, ako ju zabíja alkohol a pasák, a to ešte pridáme k tomu, že bola lesba a musela šľapať chodník pred Priorom kvôli prachom. No ľudská troska ako z amerického trháku. Ale to je iný príbeh. Spolu so sestrou začali pracovať ako vychošky na stredoškolskom intráku. Sedela na lavičke pred intrákom a premýšľala ako má osemnástka vychovávať chalanov na intráku čo sú od nej o pár mesiacov mladší. Bolo to komické ale veľmi sa tešila. Pristavil sa pri nej muž, pracoval tam ako kultúrny referent, alebo ako to nazvať. Fešák, vysoký, tmavovlasý a usmievavý, a tým sa začalo jej zaláskované obdobie. Zaľúbila sa do referenta a on si z nej spravil len dievča do postele. Toto pochopila, až keď odišiel na vraj pár dní do Francúzka. Po týždni jej prišlo jeho svadobné oznámenie. Hmm, vtedy pochopila o čom je život, pochopila, že naivita sa nenosí, že treba brať čo najviac z ponúkaného, núkať čo najmenej. Odišla po roku vychovávania stredoškolákov o stupeň vyššie. Začala na intráku pre vysokoškolákov. A tam sa začal jej ozajstný život, odsťahovala sa od sestry a začala znova s kamarátmi a kamarátkami, samé žúrky, samé chlastačky, sem tam nejaká posteľová jednonočná láska, ďaľší rok prebehol a ona stále necítila, žeby sa naplnil jej život, až kým ho nespoznala v tej izbe s tou ženskou. Bol úžasný......ďalej je to o tej petícií, a náhode a nehode...:-)) takže takto to bolo..pred tým ....
Tak som sa vrátila o dvadsať rokov späť.. :-)
20.09.2008 15:44:32
Kúsok z mojej minulosti.. :-)
V tretej osobe preto, lebo som už vyrástla..:-)
Komentáre
ja zasa mimo...
zaujimavy pribeh len nie som schopny skonzumovat..tak nabuduce ;) :)
valasik, chápem Ťa, nekonzumuj to čo nechutí a nie si schopný..
zaraaa
valasik, oki, tak report z USA, bude neboj ništ..:-))
...
Zara, my sme si to nejako vymenili... Ja som odišla z toho veľého mesta,
A to všetko veľkomestské trblietanie pozlátka som tam nechala... Takže ty tam a ja tu. No, čo sa týka mojej Chalúpky, nemenila by som ani za desať Manderlákov...
:-))
Zuzka, vymenili veru, tiež mi to napadlo, keď som to spisovala,
:-)
Zara, ja som sa stráááášne sekol!
(a možno sme sa aj niekedy zbehli, keď sme v takej jednej rokorovine)
Lasky, jejda tak ale to Tvoje seknutie...hmm :-))
no nevylučujem to zbehnutie, bola som tuláčka a poriadna..:-))
No, pekne si si zaspomínala... Nie je to síce až tak dávno, ale trošku si občas...