Predseda politickej strany Smer – Sociálna demokracia, ktorá zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách v júni 2006 vedie rokovania o zostavení vlády Slovenskej republiky. V súčasnosti považujem za zaujímavé informácie, že predseda Robert Fico čakal na oficiálne poverenie od prezidenta republiky na zostavenie vlády, ktoré dostal 20.6.2006, za možného  koaličného partnera považuje každú zo šiestich politických strán, ktoré budú zastúpené v Národnej rade Slovenskej republiky a za dôležitú pre zostavenie vlády považuje zhodu v programových otázkach. (V parlamente budú zastúpené: Strana demokratickej a kresťanskej únie, Smer – SD, Strana maďarskej koalície, Slovenská národná strana, Hnutie za demokratické Slovensko, Kresťansko-demokratické hnutie.)

            Prezident republiky v zmysle Ústavy SR vymenúva za predsedu vlády občana SR, ktorý spĺňa predpísané predpoklady. Nie je jeho povinnosťou ani právom poverovať niekoho prípravou rokovaní o zostavení vlády a takéto poverenie nie je pre túto činnosť ani nevyhnutné. Udelené poverenie preto možno považovať skôr za symbolickú zlatú medailu a politickú podporu s prezidentským puncom.

            Víťaz využil svoje postavenie na zošikovanie ostatných strán do čakárne na vládnu koalíciu. Znamená to, že žiadna strana už neodíde do opozície priamo, teda z programových dôvodov, ale iba ako odmietnutá nevesta.

            Ak by bola naozaj podstatná zhoda v programových otázkach, znamenalo by to, že programovo odlišné strany by boli nezaujímavé „od počiatku“, neboli by pozvané a nešli by do čakárne. Veľký, možno prvoradý, význam pre úspešné spojenie budúcich koaličných strán má však vzájomná súladnosť  metód ich  politickej práce, teda to čomu sa hovorí  štýl politiky, spokojnosť s predpokladaným výsledným imidžom vlády ako celku a miera chuti na moc. Nazval by som to jednoduchým trojbodovým testom pre účasť vo vláde. Hlasy poslancov koaličných strán sa považujú za isté dňom podpisu zmluvy a nie dňom vypracovania a predloženia dôveryhodného vládneho programu v parlamente.

            Programy boli a budú, ich ochotní autori tiež, papier a ľudia znesú veľa, niekedy sa zdá, že všetko.