Sedela som niekde vonku,

myslím, že to bolo v parku.

Obloha sa usmievala,

mp3ka v ušiach hrala.

Decká prebehli okolo,

jedno z nich však zakoplo.

Soplák začal revať, plakať,

mama na to:nehulákať!

Ja som sa tam smial vela,

tá tetka už skoro vrela.

Začala tam vrieskať na mňa,

soplák vraví:klíďo mama.

Ja som odtiaľ odchádzala,

smiať som sa však neprestala:-)