Som šťastným majiteľom režimky . Kedže je môj otec železničiarom , mám od malička kladný vzťah k vlakom . Vždy , keď sa dá , snažím sa cestovať vlakom . Je to pohodlné , a ak sa vyhnete osobákom {permanentne obsadené našimi "viacopálenými" spoluobčanmi} tak aj relatívne bezpečné ....

Keďže cestujem dosť často vlakom, dalo by sa očakávať , že mám aj patričné skúsenosti a  v podstate by ma nič nemalo prekvapiť .

Jedného krásneho dňa som sa vybral s spolužiakmi do blavy s cieľom úspešne zložiť prijímacie skúšky na vysokú školu v Lutone . Všetko prebiehalo pomerne hladko . Stretli sme sa na stanici , pričom som sa ešte stihol pochváliť režimkou (ja som ten šéf a macher, ktorý si nemusí kupovať lístok ) . Do Blavy sme dorazili živí a zdraví , a za cca 10 minút sme sa ocitli pred STU . Test bol dosť brutálny , trval 2 hodiny , a na jeho konci pri pohľade na moju tvár by ste nič nenašli , čo by pripomínalo úsmev . Plný pocitu beznádeje , zúfalstva a hneve na svoju vlastnú obmedzenosť vedomostí z angličtiny som sa rozlúčil s spolužiakmi ... Zvyšná časť mančaftu sa rozhodla kuknúť sa na Vianočné trhy , avšak ja som sa pobral s pocitom osobnej porážky na železničnú stanicu . Do príchodu vlaku zostávalo iba cca 7 minút , ktoré mi spríjemnila kamarátka Petra poskytnutím patričnej psychickej podpory typu "ty to dokážeš nabudúce" . Vlak odchádzal 20:50 , no počas klebetenia s Petrou som prepočul číslo nástupišťa .... Ona my svojím spevavým hlasom povedala , že "určite počula" číslo 4 .

Ja , človek Homo Sapiens, s pevným presvedčením "prezumpcie dôvery" (človeku možno bezhranične dôverovať , pokiaľ ťa nesklame ) som sa na ňu spoľahol , a s pevným krokom som sa pekne-krásne pobral na nástupište č.4. .
Vlak Eurocity prišiel načas . Pod rúškom tmy som nastúpil na vagón , šikovne som obsadil prázdne kupéčko , zatiahol závesy, nastavil budík na 21:40 (to mal byť môj predpokladaný návrat do Nových Zámkov) a oddal som sa spánku .
Počas prechodu do hladiny alfa (príchod spánku) som postrehol krátke myknutie vlakovej súpravy , avšak som nepostrehol podstatný opačný smer vlaku , ktorý ma nezaviedol na východ , do môjho domova ; ale ktorý ma nasmeroval na západ , do Rakúska .

Z spánku ma vyrušila pasová kontrola , ktorú v neskorých večerných hodinách prekvapila moja tvár plná úžasu a nepochopenia momentálnej situácie . Tesne pred ich odchodom som sa ich ešte stihol opýtať "kde som a kam ten vlak vlastne ide ?" , avšak som nedostal z nich žiadnu odpoveď , iba výsmech , ktorý pošramotil moje ego...

Napokon som vo vlaku našiel cestujúceho , ktorý , po tom ako ma stihol vysmiať ,mi po dlhej časovej pauze oznámil že vlastne cestujem do Machlergu (ani netuším kde to je na mape ,to musí byť určite dedina , kde líšky dávajú dobrú noc ) . Tam som vystúpil , a kým som našiel niekoho , kto rozumie po slovensky, mi stihol ujsť vlak , ktorý by ma  zaniesol naspäť do mojej vlasti . V tom momente som nevedel , či sa mám smiať , alebo plakať ....

Nakoniec , po nekonečnom čakaní na nástupišti , na ktorom nebolo živej duše okrem podivne vyzerajúceho výpravcu ( ktorý vyzeral , že vo voľnom čase jedáva a zakopáva 18,5 ročných ako som ja ) , som sa dočkal vytúženého vlaku. Avšak problém bol v tom , že mi režimka neplatí v rakúsku ,a ja som lístok nemal , čo v konečnom dôsledku znamenalo to , že som cestoval načierno .Tak som 40 minút strávil schovávaním sa v záchodovej kabínke 1,5x1,5 metra....

Napokon som dorazil do blavy živý a zdravý , kde som zistil zaujímavý fakt ,že v rovnakom čase (presne o 20:50) odchádzajú 2 EC vlaky , avšak jeden z nástupišťa 4 do Rakúska , a z nástupišťa 5 do Nových Zámkov ... Náhoda je sviňa ...
Moje čakanie na stanici sa mi snažili spríjemniť svojou prítomnosťou hlúčik bezdomovcov a skupina individuí v obtiahnutých tielkách a latexových gatiach ( Áno , to sú tí , ktorých voláme Gayovia) . Našťastie sa mi nič nestalo ...
Na moje nešťastie som stretol spolužiačku a jej priateľa, ktorý sa vrátili z Vianočných trhov ,a ktorý ma samozrejme nezabudli vysmiať ....

Najbližším vlakom som pocestoval domov , pričom som pozorne počúval hlásateľku ,ktorá mi oznámila číslo nástupišťa . Dorazil som úspešne domov ,a moje cestovanie skončilo .... Prežil som !!!!