universal spí, pokojne dýcha a občas sa pretočí na druhý bok a spokojne si odfukuje... včera bol dlho hore, tak ho nebudem budiť... aj moje kokrice spia, je to divné lebo o tomto čase väčšinou budia celú rodinu a pýtajú jesť... ale dnes ostali ticho... pozoruhodné... mama s tatkom tiež spia... čakám, že pred desiatou z postele nevylezú... a ja?...
bdiem... sedím za compom a vychutnávam si, do ticha sa rozprestierajúci, jemný šum počítča... na chodbe sa pohol výťah, ale v podstate je naozaj všade ticho... dnes ma nezobudili štebotavé vtáky za oknom, ani maminkine hysterické "vstávaj a choď so psami..." a dokonca to nebol ani budík... dnes som vstala do tohto ticha sama... chvíľu som sa váľala v perinách a užívala si ráno... no musela som ísť urobiť to, čo robíme ráno všetci, tak som to hneď využila a poľudčtila som svoje telo...

a stále všade to ticho... urobila som si raňajky, hoci takto skoro nikdy nejedávam... /dnešné ráno je iné... nie je pre mňa žiaden výnimočný deň... no všetko začalo inak/... vypla som budíky, aby nerobili zbytočne hluk a vychutnávam, vychutnávam, yvchutnávam... idem sa na chvíľu schúliť láske pod perinu... a ovoňať si ho. je krásny keď spí... nevinný a jemný... až ma mrzí, že ho budem musieť čoskoro zobudiť... :o.)