Každý niečo milujeme. Spravíme si sviatok z , pre niekoho, obyčajných, banálnych vecí. Neviem, či je to akési samovoľné odčlenenie od vlny populácie. Pravdepodobne sa na povrch týmto spôsobom derie na povrch naše originálne JA, ktoré sa už nechce nechať unášať prúdom bežného, ničím výnimočného života.

Každý sme smutný a nevieme prísť na to prečo... Prečo ľudia dehonestujú pre nás tak dôležitú udalosť. Udalosť, ktorá nám do žíl vženie slastný pocit, vďaka ktorej sa cítime úžasne a toto všetko nás pohltí a myšlienky poskakujú sem a tam a ešte dlho budú všetko spracovávať, ukladať.

Kritici, režiséri a v neposlednom rade aj diváci si akosi prestali vážiť filmy a celkovú kultúru spojenú s týmto výdobytkom modernej civilizácie. Môže za to nepohodlnosť, nás, konzumentov, alebo pokroky v masmediálnom svete, kde sa zázraky dejú na počkanie? Všetko sa začalo prepočítavať v bitoch, rozmýšľame v nejakom neznámom programe čísel a súm za ranné nákupy, rozprávame jazykom, ktorý dokážu dekódovať iba naslovovzatí odborníci programovania.

Mám rada zložité veci, ktoré ma nútia využívať šedú kôru a dokážu vo mne zanechať kopec otázok vyžadujúcich moje sústredenie. Mám pocit, že práve kvôli nim môžem naďalej rásť, odhaľovať seba samú a posúvať latku náročnosti aspoň o milimetre.

Filmy sú pre mňa niečím, čo je pre iných nedeľný obed strávený s rodinou. Ako návrat na miesta, kde sme prežili krásne a zásadné chvíle. Proces ísť do kina, je pre mňa sviatkom a oddychom, úplným reštartovaním procesoru uponáhľaného života. Treba sa pekne obliecť, naladiť a vyraziť. Je to aj forma, ako stretnúť starých priateľov, alebo naštartovať novú lásku. Jednoducho ľudia chodia už do kina alebo si sadajú pre televízor plný dobrého pocitu, chvenia v bruchu a nepatrným úsmevom. Zbožňovala som čakanie v dlhých radoch na lístky, absolútne mi nevadilo, že sedím niekde príliš vpredu, napravo, naľavo... Podstatné bolo, že uvidím zasa raz niečo nové. Film je pre mňa skutočne zážitkom a som schopná o ňom diskutovať dni, myslieť na nádherné scény, perfektnú hudbu vkusne dopĺňajúcu dej.

Jednoducho, ak vás raz chytí šialenstvo zvané kinematografia, už sa z neho len ťažko vyliečite. Skôr na každého v dnešnej dobe čaká v sálach kín nepríjemné prekvapenie a pre slabšie povahy ťažký šok. Namiesto pútavého deja na zamyslenie, tu útočia úžasné počítačové animácie, rýchly spád, ktorý nedá nikomu šancu zamyslieť sa. Ak aj režisér, producent, či rodič scenáru majú snahu poskytnúť populácií skutočne čosi kvalitnejšie, sú zväčša nepochopení, zosmiešnení a stávajú sa akýmisi novodobými beatnikmi.

Nahota je stále len nahotou, krv stále predstavuje násilie, drogy stále budú len drogami a láska stále bude len citom, ktorému sa hrdinovia väčšinou vyhýbajú. Vášeň padá do úzadia, pretože sex dokáže diváka dostať presne tam, kde ho novodobí tvorcovia chcú mať a nahota nemá skrytý zmysel. Jej úlohou je umelé udržiavanie pozornosti a vytvorenie ilúzie reality. Hlavne dospievajúca mládež, je presvedčená, že toto je to, čo sa má žiť to, čo každého zaujíma a ako ospravedlnenie to bohužiaľ postačí. Reklamy začínajú presahovať dĺžku filmov, vďaka šušťaniu papierikov od sladkostí a sŕkaniu predražených nápojov divákom utekajú možno podstatné slovíčka a nastáva následné nepochopenie, o čom vlastne dielo je. Určite nie som jediná, ktorú toto mrzí a nevie prísť novým trendom na chuť. Chýba ten pocit zmätenosti, už sa nemusím zamýšľať nad skrytým posolstvom, moja fantázia kulminuje na tom istom bode ako pred pár  rokmi. Je to podobné, ako dostávať na Vianoce, meniny a narodeniny ten istý dar, len zabalený stále v krajšom a lesklejšom papieri. Na ,, striebornom“ plátne už nevidno lesk  a slávu, je tu len pozlátko, ktoré rastie nenáročnosťou. Samozrejme, niektoré veci je lepšie chápať čo najjednoduchšie prijímať ich bez hlbšieho zamyslenia. A však príbehy, ktoré niekto napísal, vdýchol im život, ktoré majú vlastnú podstatu a tóny, by takéto nemali byť. Chcem opäť prežívať nadšenie z videného, aby malí zmätení panáčikovia opäť dôvod pobehovať v mojej hlave a snažiť sa zachytiť všetky informácie a pocity, ktoré vo mne zanechal vizuálny odkaz od majstrov filmového umenia.