Už ma to nebaví. Tak krátky čas prešiel. Už nemám témy, ktoré by som mohol preberať. Stalo sa to o čom som už párkrát písal. Už to nebudem viac rozoberať. Nemalo by to význam. Možno prestanem robiť zo seba človeka ktorým nie som, možno budem pokračovať v tom nezmysle. Možno. Hlavne mám v pláne zmeniť podstatnú časť môjho života a tým oficiálne vykročiť z radu smrtelníkov. Mám v pláne prestať plávať spolu s prúdom. Viem  možno si poviete, že to nič zvláštne nie je a máte asi aj pravdu, ale pre mňa by to bol veľý krok. Tvoriť si vlastný osud. Poprieť oficiálne pravidlá a v\tvoriť si  svoje vlastné. Aké má človek možnosti. A ako strašne hreší ak ich vôbec nevyužije. Prežije svoj osud a umrie. Splnil si čo mal. Pritom svojou existenciou nič neovplyvnil, lebo robil všetko tak ako mal. Asi to myslel filozof keď, hovoril o natáčaní hodiniek. Týto ľudia žili len preto aby zaplnili miesto, priestor vo svete. Aby slúžili k rozveseleniu tým, čo sa neboja tvoriť svoj osud....
Ja, patrím medzí ľudí, ktorí žijú len preto, aby mohli umrieť..... Spadol som do prúdu vody a je mi v nej príjemne. Len si plávem. Nepotrebujem myslieť, nepotrebujem premýšľať ani skutočne žiť. Všetko je tu a ja si len vyberám.
No ďalej už nevládzem. Neodpustil by som si ak by som takto premárnil život. Aspoň sa poskúsim obrátiť ešte kým mám sily. Uvidím čo to dá. Uvidím, čo tento nezmysel menom "môj blog"  nájde svoju budúcnosť, alebo sa pomaly rozpadne na kúsky.  Uvidím, či skončím ja ako nudná bytosť, ktorá sa bojí riskovať, meniť svoj život a nežiť podľa starých manuálov... Či moje hodinky budú tikať ešte dlho alebo, či sa zrazu zaseknú a budú ich musieť opraviť, kvôly zlému majiteľovi, aby ich mohli predať ďalej, niekomu, kto sa o ne postará a bude poslušne čakať až kým sa nevybijú....
No keď mám pravdu povedať nezaujíma ma  to.  Počítam v piatok večer matiku, usmievam svojej stratenej minulosti a teším sa neistej budúcnosti...