V zime má byť zima a pekne zasnežená krajina je to to najkrajšie, čo nám môže zima ponúknuť. A solené chodníky sú jednoducho hnus. Jednak je to neekologické, ničí mi to boty a celkovo kazí tú nádhernú atmosféru.

Lenže ľudia sú nejaký čudný. Stále sa niekam ponáhľajú a nechcú, aby ich v tom nejaká nechutná príroda obmedzovala. A keď potom spadnú a zlomia si nohu (veď kto to kedy videl, ľad v zime) ešte obvinia majiteľa najbližšieho baráku alebo mesto, že s tým nič nespravil. Čo keď je majiteľkou stará nevládna starenka? Čo keď sa majiteľovi pekne zasnežený chodník páči? Nakoniec sa dopracujeme do stavu, keď zranený turista zažaluje správu národného parku za neodhrnuté turistické chodníky.

Osobne chodím často pešo bez ohľadu na počasie. Sem tam sa mi na snehu, či ľade noha šmykne, dokonca sa raz za dva roky stane, že skončím na zemi, ale nikdy ma ani nenapadlo dávať to za vinu inému, ako sebe. Proste som nebol dostatočne opatrný a môžem si za to sám.

Uznávam, že je to taká sebecká úvaha a keď budem mať takých šesťdesiat možno zmením názor, ale teraz ma to proste štve. Posýpanie štrkom, alebo pilinami mi na druhej strane nevadí. Teda za predpokladu, že sa to po roztopení aj odstráni, čo sa málokedy stáva. Z piesku je tiež pekné svinstvo, ale je to predsalen lepšie ako soľ. Tú mám rád akurát na hranolkách. Nie na snehu.