Do nekončiacej a bezvýslednej izraelskej debaty, kto je vlastne Žid, vstúpil štýlom svižného kresťanského karatistu istý ILiaš. Rozhorčil ho článok v Aruz Ševa, kde Šlojmino Hakohen píše, že mesiánski Židia veru nie sú praví mesiánski Židia. ILiaš protestuje, na pomoc si berie odborníka Andreja Mátela a svoj článok mocne ukončí zaklínadlom z Harryho Pottera.

ILiašov článok však nebol pravý dôvod, prečo mi kamarát poslal linku. Zlatým klincom je diskusia k článku. 

Voľajaký gadd tam cituje vetu z ILjašovho článku "Mesiánski Židia sú rodení Židia, ktorí uverili v Mesiáša Ješuu, ale nevstúpili do žiadnej zo súčasných kresťanských denominácií." Následne sa naivne pýta: A Zidia ktori uverili v Mesiasa Jesuu, ale vstupili do nietorej zo sucasnych krestanskych denominacii?

ILiaš, byvší katolík, súčasný evanjelik, na neho reaguje: Tak su potom zidovski katolici, evanjelici, pravoslavni, baptisti atd ... zidovstvo (etnicke) im zostava.

 Ako hovorí klasik, skôr stretne človek v kostole mačkopsa, ako židovského katolíka.

A mačkopsa veru nikto v živote nevidel. Lebo proste neexistuje.

Mesiánski tzv. židia nedávno vyhrali na najvyšom súde "právo na návrat" a ILiaš to, samozrejme, postrehol. K téme píše, že ... Podľa Dodatku 4A(a) Zákona o návrate, prijatom v roku 1970, "Práva pre Žida podľa tohto zákona...platia aj pre deti a vnúčatá, manžela/manželku Žida, manžela/manželku dieťaťa Žida a manžela/manželku vnuka Žida s výnimou osoby, ktorá predtým bola Židom a dobrovoľne zmenila svoje náboženstvo.

Jedna vec sú nejaké rozhodnutia súdu, druhá vec je sivá realita.

O tom, kto je naozajstný Žid, rozhodujú v Izraeli výlučne rabíni. Tu je na obveselenie časť insiderskej diskusie na tému "mamzer":

Only religious marriages are recognized in Israel and the Interior Ministry only registers marriages carried out by the rabbinate (and marriages conducted abroad). That is why men and women seeking to register for marriage in the rabbinate sometimes discover, perhaps for the first time in their lives, that they are halakhically considered mamzerim or at least possible mamzerim, a status involving serious prohibitions, based on Deuteronomy 23:3: "A mamzer shall not enter into the congregation of the Lord, even unto the tenth generation shall he not enter in the congregation of the Lord." They will soon realize that their opportunities to marry in Israel are limited, not only for them, but for their future offspring as well. According to halakha - and the state - mamzerim can only marry other mamzerim or converts. A "possible mamzer" must have his or her status clarified before they can marry. Unless the rabbinical court releases a person from their status of being a mamzer, "according to halakha, a mamzer is forever," explains Rabbi Shlomo Dichovski, a member of the Great Rabbinical Court. Dichovski is aware that in view of the current norms, "the country should seemingly be filled with mamzerim, but in reality this does not occur because, in certain cases, the rabbinate releases people from their status as mamzerim, and over the years, the mamzerim become assimilated into the general population and are no longer recognized as such."

...

A "possible mamzer" is one whose mamzerut has not been proved and the circumstances of whose birth are not clear, for example, when the mother refuses to say who the father is and the father denies paternity. A child born to an unknown father and an unmarried mother is called a shtuki. A shtuki may not marry an ordinary Jewish woman, or a mamzeret - because she may only marry a definite mamzer - or a shtukit because she may ultimately turn out to be permissible.
Are "(possible) mamzers" full Jews for the statistics?

Nuž, svetlo medzi náromi.

Ako mesiánski židia vstupujú do manželstiev, keď oddavky musia byť vykonané na rabináte? Rabinát predsa tzv. mesiánskych Židov neoddá, lebo nie sú židia.

Epicentrum starozákonných mýtov. Nevedno, či homo sapiens vymyslel v dobe bronzovej niečo ešte krvilačnejšie, ale tieto jediné sa zachovali až do 21. storočia a psychopati ich zamiešali do politiky.

----------------------------------------------------------------------------------------------

V smetiarni som dnes našla článok Max von Laue - Dieťa šťasteny. Aj formou tejto populárnej osvety si snáď ľudia uvedomia, ako bola v prvých desaťročiach 20. storočia Európa (a najmä Nemecko) vo vede ďaleko pred Amerikou, ktorá bola v tom čase dierou plnou iracionálnych náboženských fanatikov.

V článku je jedna podivná časť:

- Ako jeden z mála nemeckých vedcov, ktorí zostali doma, prejavoval von Laue otvorený nesúhlas so zastrašovaním židovských kolegov, obmedzovaním slobody bádania a nezávislosti vysokých škôl. "Varoval ohrozených kolegov, podporoval tých, ktorí stratili prácu vo vedeckých ústavoch alebo museli emigrovať," napísal v knihe Dějiny evropských objevů a vynálezů Ivo Kraus.

Je to možné, spýtala som sa môjho múdreho kamaráta, že Laue mohol OTVORENE prejavovať nesúhlas so zastrašovaním (čo to vlastne znamená?) židovských kolegov a nijako na to nedoplatil?

- Buď taká láskavá a nepýtaj sa. Nielen mňa, ale nikoho.

Tak sa teda nepýtam.

Len som si v tejto súvislosti spomenula na iný smetiarsky článok so vskutku originálnym názvom Cesnak v pudigu. Je o fyzikovi, rodákovi z Bratislavy Fülöpovi Lénárdovi alias Philippem Eduardovi Antonovi von Lenardovi (1862 - 1947), nositeľovi Nobelovej ceny z roku 1905.

Autor Cesnaku v pudingu tam píše, že "Lénárd po krátkom pobyte v Budapešti až do konca života prednášal na nemeckých univerzitách. To by, pravdaže, ani v najmenšom neuberalo z jeho zásluh. Lenže vynikajúci vedec bol nadšeným propagátorom nacistických ideí, pravdepodobne z presvedčenia, a nie z prostého oportunizmu. Čiže, jemne povedané a mysliac na okolnosti dnešným rozumom, bol protirečivou osobnosťou."

Čo? Mysliac na okolnosti dnešným rozumom, bol "protirečivou osobnosťou"?

Práveže mysliac na okolnosti dnešným rozumom, bol Lénárd nacistickou kurvou par excellence. Práve byrokratické svine ako on pomáhali na univerzitách zavádzať a prevádzkovať nacistickú ideológiu. Že to šlo aj inak, o tom vypovedá prípad von Laue.

Prekvapila ma miera zhovievavosti, ktorú autor voči nacistickej kurve Lénárdovi prejavil. Čím to asi bude?

No dobre. Už sa na nič o WWII nepýtam.