Keď sme spolu boli prvý krát, povedal si mi, že do toho vzťahu budeš dávať všetko. A ja som ti uverila. Keď sme spolu spali prvýkrát, spýtal si sa ma, že či si ťa vezmem. A ja som prisvedčila. Raz si sa ma dokonca spýtal, že či mi nevadí, že budem v živote spať len s jedným chlapom. Len som sa nad tým usmiala. Nevadí a vadiť nebude.
    Keď sme spolu boli potom raz vonku, povedal si mi, že neveríš, že nám to vydrží. Jeden tvoj kamarát, ktorý ma vtedy poznal akurát po mene a aj to len z tvojích rečí o mne, ti povedal, že ja sa určite zmením, príde 18-tke, 19-tka a ja si uvedomím, že je to všetko blbosť. Nchápem, prečo si mu uveril.Každopádne, dotklo sa ma to.
    Snažila som sa ti vysvetliť, že to tak určite nebude, lebo sa poznám o nejký ten piatok dlhšie ako ma poznáš ty, alebo tvoj kamarát. Viem, že to, čo k tebe cítim sa tak rapídne nezmení, aspoň nie v najbližších rokoch. A viem aj to, že som v tebe našla všetko, čo som chcela. Nemám dôvod hľadať ďalej.
    Včera sme boli von a ty si sa niekam podpisoval. Povedal si: "Nauč sa ten podpis, raz sa tak budeš podpisovať ty." A ja som zrazu ostala zmätená. Tak veríš mi, alebo nie?
    Niekedy mám pocit, že všetka snaha, je na mne. Chcela by som raz, aby si len tak, zničohonič prišiel, pozrel sa na mňa a ja by som vedela, že sa ti nevnucujem. Že aj ty sa tešíš na to, že sa stretneme, že aj ty si striháš meter. Ale buďme realisti, to sa asi nestane.