No, nie je to až taká ľahká a jednoznačná voľba. Sloboda je pekná. Slobodu všetci chceme, ale sloboda znamená byť zodpovedný a rešpekt. Sloboda znamená akceptáciu a toleranciu. Sloboda znamená nechať priestor iným. Kde sú hranice slobody?

Prečo toto vlastne píšem? Keď sme tvorili blog.sk, tak som si vybral trochu iný model. Nebolo možné si spraviť vlastný dizajn. Dali sme výber len z nami pripravených. Samozrejme dizajn sa dá zmeniť, čoho je príkladom 17 individuálnych dizajnov. Moja predstava bola, že primárne ide o texty a väčšine bude vyhovovať, že si môže zvoliť pekný dizajn. I vlastný dizajn musí splňovať isté pravidlá. Musí akceptovať zvolenú štruktúru. Ukázalo sa, že tento náš zámer je i napriek prvotnej nevôli blogerov z iných systémov životaschopný a naša komunita blog.sk začala žiť. Prichádzali nový, vyčerpaný odchádzali. Život ako na iných blogoch...

Zdalo by sa, že sme boli príliš striktný a zviazali sme blogerov prísnymi pravidlami. Nie úplne. Nechali sme možnosť vkládať do perexu i do tela spotov HTML tagy. Mocný to nástroj. Na jednej strane sme určili mantinely, ale na druhej strane sme dali čo možno najväčšiu slobodu.

Prišla doba, kde skoro denne dostávame pripomienky, že toto je nebezpečné a že by sme to mali zakázať. Že vkladanie HTML tagov je security risk a jeden vtipálek nám to chcel dokázať tak, že vložil meta tag a presmeroval stránky na iný site. Jeho blog som bez váhania zmazal, porušil pravidlá blogovania, ktoré musí každý pri založení blogu akceptovať. Prišla doba, kde sa volá po tom: vzdáme sa určitých slobôd za určité istoty.

Ja si myslím, že blogovanie je sloboda. Ak niekto neporušuje svojimi príspevkami zákon, tak môže vyjadriť svoj názor, pocit. Dostane na to v komentároch reakcie, ktoré sú opäť slobodné a bez našich zásahov. Veľmi nerád sa vzávam slobody, veľmi nerád dodatočne pritvrdzujem pravidlá. Sú dôležité, pomáhajú nám zachovať si istú slobodu. Preto ak to bude únosné, rád by som zachoval možnosť HTML tagov.