kol krku so mnou?.. :))

sa tu snažím poeticky opísať že aj ja som spozoroval že nám nasnežilo...
... či to nie to myla si na mysli???

ZIVOT NIE JE TO - CO BY CLOVEK CHCEL..
casto stratime v hladani svoj ciel..
vonku je sneznojarny cas
horsie - ked je zima v nas..
vsimla som si - ze si smutna -
nech tvoju dusu sputna - nezne objatie...

Snežná vločka môže hriať i páliť...a ty vieš ako - ohňom v srdci, ktorým láska horí

láska zhori.. ostáva chlad..

či nie?

dobá samota nič iné ako návyk na chlad neprinesie

V živote prežije len ten kto sa prispôsobí životným okolnostiam

Prečo sú Severania chladnejší ?

neviem..som severanka.. ale asi nie dostatočna na chladnú.. :)))

brrr..ktovie,ako to beží v takom švédsku.. a podobne.. :)) v rusku vieme,ako to je.. :))

Možno láska zhorí a možno to čo zostane, ty voláš chlad. Myslí, že je to skôr tak, ako si napísala o dvoch vločkách: "snáď aj dopadnú vedľa seba a potom vo večnom objatí slnečný lúč ich zatratí." Slnečný lúč ich najskôr premení na vodu a potom na paru. Ale nezostáva nič. Stále je tu niečo- kvapka, para.... Skutočná láska sa nestráca. Tá je stále. Možno už nehreje a nepáli, aj to sa stáva.... ale je! A ten chlad, čo možno zostal, nie je náhodou chladom, ktorý vlaží v najhorúcejšom lete?
Ak príde iná láska, čo tá bývalá, ozajstná? Stratila sa? Nemyslím, že sa stratila. Iba viac vnímame tú novú. Tá bývalá, skutočná, zostáva v nás a možno z nej trochu „kradneme“ pre novú lásku. To, čo nám láska dá, sa nikdy nestratí. Je to navždy v nás, aj keď to často ani nevieme.

a.. áno.. máš pravdu.. uznávam..

občas nevidime veci také,aké su.. a to len preto,že sú možno menšie,ako boli tie predtým..

ale.. rovnako dôležité..

smutná vločka k tebe mieri,
odkaz tebe v sebe kryje -
nech si tá, čo v lásku verí,
aj keď tá ťa stále bije... (-:

Ell... fakt veľmi podarené riadky máš, to je to mňam Elliovské...

Nemáš sa ty za čo pýriť,
že tu necháš básne víriť.

V očiach mi vždy začnú žiariť,
a jednostaj z nich padám na riť... (-:

Iba pozdrav :-)))

Pekný večer!