Po dlhej, prebdenej noci som na chvíľu upadla do krátkeho sna. Zrazu ma jasný mesačný svit nezbedne pohladil po líci. Moje oči postupne skĺzavali po celom izbovom interiéri. Pri posteli ich púť skončila. Zrak sa zastavil na obrovskom plyšovom macovi. Ticho si sedel pri nočnom stolíku. Svoje čierne, korálkové oči upieral na vstupné dvere. Kúpila som ho ešte pred Vianocami. Jeho hnedá hebká, medvedia kožušinka ma doslova lákala. Podišla som k nemu a zodvihla obrovskú hračku na posteľ. Pritúlila som sa k jeho chlpatému telu. Hodvábnou labkou som si prikryla obidve oči. Náhle som sa ponorila do hustej čiernej tmy. Z ulice bolo v diaľke počuť smutné zavýjanie nejakého túlavého psa. Nočné ticho rušili len občasní oneskorenci. Viečka mi oťažievali, sníček na nich postupne zosadal. Hebká kožušinka škoricovej farby mi dodávala pocit hrejivého tepla. Obyčajná plyšová hračka ma tak konečne  neuveriteľne ľahko preniesla do ríše snov.