Milujem tie rána po úžasných nociach,

keď sa zobudím a ty hladkáš moju tvár.

Nenávidím druhý úsvit slnka,

keď od zúfalstva hľadám starý snár.

Milujem krv v žilách,

horko tvojho dychu.

Nenavidím ten strach,

kto z nás bude mať väčšiu pýchu?

Milujem tvoj úsmev jedinečný,

za jediný by som šla aj na koniec sveta.

Nenávidím ten pocit nevedomosti,

ktorá bude tvoja posledná veta.

Milujem tvoje nedostatky,

keď nechce sa ti ďalej ísť.

Nenávidím ten pocit bezradnosti,

keď oči tvoje na moje nechcú vzísť.

Začínali sme koncom,

srdce a pudy skrížili moju cestu.

Rozum v láske šancu nedostáva,

chcem vykričať tú bolesť celému mestu.