„Keď sa jedny dvere šťastia otvoria, iné sa zatvoria. Často však pozeráme tak dlho na tie zavreté, že nevidíme tie, ktoré sa pre nás otvorili.“ Veď je to také prirodzené. Čo by sme to boli za ľudia, ak by sme nesmútili za tým čo sme stratili. Len čas vylieči všetok smútok a otvorí oči, aby sme mohli vidieť nové dvere a mohli byť znova šťastný. Nedávno som spoznala pár ľudí, ktorí mi pomohli pochopiť niektoré veci, ktoré sa dejú v našich životoch. Možno to boli len ich názory, ale z toho stretnutia som si odniesla pár dobrých myšlienok. Našou hlavnou témou bola otázka: Aký je recept na šťastný život? Väčšina sme sa zhodli, že k šťastnému životu nám pomôže hlavne pozitívne myslenie, ale možno to občas nefunguje. Pretože v čase, kedy by nám to pozitívne myslenie mohlo pomôcť, naša myseľ zlyhá. Predsa len, už toľko krát sme sa sklamali, trpeli a máme pochybnosti, a naviesť si dobrú náladu a myslenie nejde len tak lusknutím prsta. Ja sama som si vyskúšala žiť pozitívnym myslením a hoci sa mi to ako zázrakom darilo rok, prišlo samozrejme aj zlé obdobie. Cez to obdobie sa to na mňa všetko začalo valiť, akoby som ani nikdy nebola šťastná, akoby sa ten pekný rok ani neudial. Mala som pocit, že som sa len akosi naprogramovala na pozitíva a tie negatíva som v sebe stále potláčala, až to raz prasklo a už som to musela riešiť. Priznám sa, bolo to veľmi zlé obdobie môjho života, pretože som nenachádzala vo svojom živote nič dobré a pred sebou som videla len tmu. Všade naokolo zle naladení a drzí ľudia, všade samé klamstvo a zloba. Najviac ma však trápilo, že nech som sa snažila ako som vládala, už som nedokázala viac veriť na lepšie časy a bojovala som sama so sebou, so všetkým čo som mohla. Nepamätám sa kedy presne to bolo, ale po dlhom čase som znova našla samu seba. Konečne som videla svet taký aký je. Ak som bola s nejakým človekom v konflikte, už to pre mňa neznamenalo, že všetci ľudia sú zlí. Pochopila som, že stále je na svete veľa dobrých ľudí a šla som životom ďalej. Začala som sa správať k ľuďom aj ja milšie a vtedy som skutočne rozpoznala charakter človeka. Našla som vnútorný pokoj. Teraz som skutočne spokojná so svojim životom, či už urobím nejaké ťažké rozhodnutie, ktoré si možno neskôr vyčítam, viem, že to je to najlepšie rozhodnutie už práve preto, lebo som sa tak rozhodla ja sama. Ak sa mi niekedy nepodarí naladiť na pozitívne myslenie, po čase nájdem vnútorný pokoj a zmierim sa sama so sebou. Myslím si, že každý má ten „recept na šťastný život“ iný, ale hlavné je byť na šťastie pripravený a očakávať ho s úsmevom. Každý môže byť šťastný, hoci si prechádza aj najhorším obdobím života a neverí, že sa z neho môže dostať. Verím, že pre každého na svete je kúsok šťastia a je len na nás ako s ním naložíme, pretože ono určite príde.