Pracovať a živiť sa tým, čo ma baví?

Podľa mňa to má množstvo výhod, ale určite aj nevýhod. V prvom rade práca je tretina dňa a ďalšou tretinou by mal byť oddych, a z toho vyplýva, že práca pohltí dve tretiny dňa a potom si ľudia ani neuvedomujú, že práca ich pohltí úplne. Čítala som článok, kde sú rozpísané príbehy siedmych ľudí, ktorí sa živia tým,čo ich baví. "Akoby ľudia zabudli, že pracujú v prvom rade preto, aby si zabezpečili základné potreby, a v druhom rade, aby boli šťastní. Celý život sa snažíme o šťastie. Lenže podobne ako o úspechu aj o šťastí má každý svoju predstavu. Ľudia z aktuálnej témy nie sú milionári. Sú bohatí na zážitky, priateľov a práca je pre nich zároveň koníčkom. Nevybrali si jednoduchú cestu, ale kráčajú po nej s radosťou. Podnikajú v tom, čo ich baví."

Uvažujem nad tým, či je to správne, a či každá oblasť, ktorej by som sa chcela venovať, by bola schopná ma aj uživiť. Študovala som na prvej vysokej škole, odbor históriu a už na prvých prednáškach nám jasne vysvetlili, že história je síce krásna veda, ale neuživí nás, takže sa jej môžeme venovať len popri práci. Je zvláštne, že ľudia, skôr ako zo svojich záľub spravia svoju prácu, zaradia svoju prácu medzi svoje záľuby.

Mňa moja práca baví, som ochotná sa jej venovať aj nad rámec pracovného času, ale určite to nie je pre mňa forma relaxu. Relax, oddych musí byť niečo odlišné od práce, kde si vyresetujem myšlienky a naberiem nové sily a energiu, aby som v práci bola efektívna. Môžno, že uvažujem zle, ale nestotožňujem sa s názorom, že práca = hobby. Pretože záľuby nie sú na to, aby nás živili, ale aby každému "dobili baterky" na fungovanie v práci.

Veď posúďte sami, prečítajte si spomínaný článok: Živia sa tým, čo ich baví