Asi vačšina z vás pozná Remarqueovu knihu "Na západe nič nové". A možno si pár z vás spomenie aj na poslednú stranu, kde zomiera hlavný predstavitaľ tohto románu a hlásateľ do rozhlasu hlási : "Na západe nič nového". Ako keby sa ho nedotykala smrť tých, čo práve padli....
Keď som dnes prišla do školy, rovnako mi povedal kamarát o smrti svojho otca : "Tak tatik dnes doobeda dokonal". Povedal a po priani uprimnej sústrasti sa tváril akoby nič. Nik z okolosediacich netušili čo sa dialo, nik netušil o tom čo sa s ním deje. Nikdy nedal svoje problémy, či trápenia najavo. Zveril sa mi so svojou minulosťou len raz, a odvtedy som mala prístup do jeho malého sveta.
Každý kto ho vidí, vidí v ňom len chalana, ktorý zo seba robí blázna, je hrozný sukničkár. Nik však nevidí to čo som v ňom videla ja. Chlapca, ktorý je iný ako vačšina, ktorý svoje city schováva za svoj smiech......
Komentáre
nuz...
na zapade
pre niektorych je lahsie skryvat svoje pocit ako o nich hovorit, ale myslim ze nakoniec aj tak pride vsetko najavo teda aspon moje skusenosti su take ze zatial som vzdy zistila kedy kto skryva to prave co v sebe prave nosi
Nepochopenie
Tá veta vyjadruje:
1. Nezmyselnosť jeho smrti. (Padol pred koncom vojny, kedy sa už nebojovalo, len sem tam niečo buchlo, aby sa nepovedalo.)
2. Ľahostajnosť k smrti, aká sa u človeka vytvori ak je denno-denne svedkom umierania iných ľudí.
Podobná myšlienka
Vyjadruje to isté ako záver románu.