Začnem klasickou a opotrebovanou vetou, tisíckami pier vypovedanou a napísanou " Všade dobre doma najlepšie." Táto veta má pre mňa obrovský význam a ešte väčšiu dávku pravdy. Mám rada cestovanie, hlavne keď cestujeme kompletné kvarteteto rodinkové. Pár fotiek z lietadla trošku to okienko vadí, ale pilot, že nesmiete otvárať okná...chápete to..:-)) Takže čo to ste si už prečítali, o zbalení sa, o prípravách, o pristátí, a tete usmerňovačke, o kolotoči kde som sa držala ako kliešť tej rukovietky oklamaná vlastnými dcérami. Amerika ma dostala. Vždy som sa prikláňala k časti Slovákov, ktorí Ameriku ako sami vravia veľmi nemusia. No Amerika je krajina, ktorá si  naozaj zaslúži ,aby ju človek videl a až potom súdil. Po príchode do nášho hotela vzdialeného od L.A. asi 30 km priamo v Disneylande sme si unavení posadali na lavičku a ja som si zapálila cigaretku, so strachom, že či sa vôbec to moje fajčenie môže vyskytnúť pri tom smetiaku kde stojím. Prvé veľké plus dávam Amerike za to, že sa nefajčí na každom kroku, na každom rohu, na každej lavičke. Za to, že majú zriadené zóny pre fajčiarov a tam si každý vyfajká cigu a odkráča ďalej. A to som fajčiar. V disneyovskom hoteli sa na nás usmievala mladučká recepčná a snažila sa používať slová, ktorým by sme porozumeli, ďalšie plus za trpezlivosť a nezvyšovanie hlasu na cudzinca. A to vieme ako tak anglicky, podotýkam anglicky nie americky. To je rozdiel a parádny. V izbičke nás čakal kľud, prípojka na net, televízor chladnička a dve obrovské postele. Políhali sme a doháňali časový posun.