Moji rodičia sa rozviedli pred 10 rokmi. mám pocit akoby to bolo včera. odvtedy stále žijú v jednom byte a žerú sa a nadávajú si celé dni. myslím že mňa a brata to dosť poznačilo. obaja sme už veľkí a nemáme žiadneho partnera lebo sa asi podvedome snažíme nedopadnúť ako naši rodičia. ja ked len pomyslím na to že by som mala mať vzťah dvíha sa mi žalúdok. doslova. pritom ako každý človek na svete túžim po láske aj ja a nechcem byť navždy sama. je to jeden z mojich vnútorných bojov. neviem či bude niekedy vyhratý. ale čo som tým chcela povedať. tie ich každodenné hádky a nenávisť mi hrozne ubližujú. mám kvôli tomu každý deň zlú náladu, som smutná aťd. poviete si prečo sa neodsťahujem. ale to tiež nie je také jednoduché. po prvé preto že nemôžem nájsť prácu, takže nemám ani peniaze, po druhé sama bývať nemôžem, lebo potrebujem aspoň aký taký kontakt s ľudmi. a po tretie zmien sa bojím asi ako čert kríža. tak musím byť doma, v tom prostredí nenávisti a smútku a trpieť každý deň. dúfam, že za toľko utrpenia aspoň pôjdem do neba :D