Radšej by som písal niečo veselšie, ale stretám sa s príliš veľa smutnými osudmi mladých ľudí a tak dávam na papier niekoľko myšlienok na uvažovanie. Každému z nás je potrebná pokora voči životu. Či sme mladí, či starší, stále dostávame od života /či od Boha?/ príučku, že toho ešte veľa nevieme. Problém však je, že mladí ľudia si šikovne nájdu na internete takmer všetko z teórie a tak si niektorí myslia, že už nikoho nepotrebujú na radu. Ak si single vedia aj zohnať poriadnu prácu, užívajú si plnými dúškami život bez akýchkoľvek záväzkov a obmedzení. Nechcú znášať žiadnu námahu a myslia si, že to tak bude stále. Keď však zrazu práca „nevonia“ a zostanú bez práce, berú to ako samozrejme, že sa o nich druhí postarajú. Takíto nezodpovední sa nechodia zapisovať na úrad práce a potom si neplatia ani odvody, lebo si myslia, že sa to asi samo vyrieši. Ich špirála ich dlhov takto narastá veľmi skoro. Žiaľ viem o takýchto „troskách“ , ktoré nemajú ani 30 rokov a už majú život nebezpečne naklonený. Ak potom začnú s rýchlymi pôžičkami a spôsobia zopár konfliktov vo vlastnej rodine, ľahko skončia na dlažbe ako bezdomovci...