Bol január a bola nám fest zima... Sedeli sme v kuchyni a hrkotali zubami a lyžičkou v čaji.
Dedko sedel s okuliarmi na nose lúštil krížovku, pričom intenzívne odfukoval. Babka nás vyšetruvala, že či sme neni hlanné a stále vyzeteruvala, či sme teplo odetie. Mali sme aj štrupandle, takže bola spokojná.
Vonku sa rýchlo stmievalo, bola riadna fuvajcia, vetór skučal ako pes Pes. Ale vo chvíli vychutnávania si slivovice s čajom sa skučanie Psa zmenilo. Silne nám pripomenulo už kedysi zažité skučanie.
Dedko capou krížovku o kanapu a silnejšie odfúkol:,, Nnnnnaaa, čo to zas má byť, čo stará diouka Mara Vendeleje po ulici ide, keď ten Pes tak skuvíňa?"
Nikto však nejavil záujem ísť sa o tom presvedčiť, lebo mráz a nápory vetra sa zarývali pod kožu.
,,Ale nie, to tak nebreše, ako na Maru ( na Maru breše Hav Hav, a toto bolo Hau Hau, pozn. autorky), to inak.... Otiec, ic sa kuknúť."
,,Ešteže čo, nehonno psa vyhnať von, Lukáš, choď kuknúť, o čo tomu psovi ide."
,,Hmmmm, mne sa nechce, nech ide Lena...."
,,Ale hneď nech ta volado ide, apoštola vášho!!!!!" zvýšil dedko hlas.
....ňahali sme teda slivovicu slivovicou a vyšli do nehostinného počasia. Správanie psa Psa nás neskutočne prekvapilo... Hneď som sa ho opýtala, na čom fičí, ale on len zasa obrátil okami ako v ten pamätný letný večír. Preľaknuto sme sa na seba pozreli a bežali za dedkom. Od ľaku sme zabulli aj na slivovicu v čaji (to si viete predstaviť, aký to bol ľak).
,,Dedko, Pes retuje, že je dajaký hyd na dvore, čo to?"
Dedko, fučiac , neveriacky kukol spod okuliarov a pochopil, že keď sme zanechali slivovicu, bude to vážne.
"Mama, som ti hovoreu, že to v tej komore nemohla hrabcuvať Eva.To moselo byť niečo hlannejšie!"
Všetci sa kukli na mňa.
"Ja som v komore nebola!" bránim svoju česť.
Pes nám medzitým stále dával najavo,že ho neberieme vážne. Tak sa dedko prekoprcol na druhý bok, zložil z nosa zarosené (od odfukovania, lebo on odfukuje smerom hore)okuliare a so svižnosťou mladého srnca,sebe vlastnou sa pozviechal z kanapy. Na hlavu založil čapicu s pipíkom, navliekol teplý natiahnutý sveter s jedným gombíkom cez pupok a obul zamárnené,oné povestné čižmy. My sme na seba navliekli ktorá čo uchmatla a v izbových papučkách sme boli dedkovi v pätách....
A predierali sme sa chujavou smerom ku komore , kde nás pes Pes a dedko Dedko viedli. Cieľ bol jasný.
Pes sa pantal dedkovi popod nohy. Akonáhle sa dedkova ruka dotkla dverí komory, pes vyskočil a vrútil sa zúrivo dnu, za ním ešte zúrivejšie dedko a na jeho chrbte sme pristáli my v papučkách...
"Ale!! Nekapete!!! Čo sa sem tisknete!"
Pred očami sa nám mihlo niečo sivé, veľké a rýchle. .
,,Mamaaa, šak som to hovoreu, to nebola Eva, to bou potkáň. Podívaj aký sajgon tu narobeu."
Pred očami sa nám ukázala komora, ale aká komora! Z bedničky , v ktorej bola v piesku zakonzervovaná mrkva zostali trosky, mrkva a aj pertžlen sa válali po zemi, piesok vyhrabaný.
,,Mátko boskááá, mama, no kukni! Čo ten potkanisko dorobeu.! No podívaj! Aby ho parom zau! Šak já ti ukážem, já tebe dám...!" hundral nespokojne dedko a začal všetky veci z komory vynášať von. My sme neveriacky zízali, že čo ho to popadlo!
Veľmi sme sa k tejto mobilizácii pridávať nechceli, predsa len sme boli slabo odetie a dedkove výstupy uprostred fujavice nás aj dosť desili....
,,Ufff, ufff..." odfukoval dedko.
,,Otiec, čo to neňaháš tak? Ráno ho odtiaľ vykuceš, poď teraz núter, Poštu pre teba zmeškáš..." dohovárala babka dedkovi zakrumajzlovaná v storočnom svetri.
,,Tak si ic dať lepší svedér, keď mi tu kceš asistuvať, ak nie, ňahaj tak a choď za deťma." nedal sa dedko a naďalej fučal v komore nad bedničkami so zemákmi a nad sárkom s burgyňou. My sme sa na všetko kukali len z diaľky.
,,Nnnnaaa!"
Dedko očividne niečo objavil.
,,Lala, mama, čo ten narobeu!! Celie vrecia rozkmásau, v čom teraz budem zelenô nosiť? A ako veznem samicu k Emilovi, keď nemám porianneho vreca? A kukni, akie nite nanoseu sem do kuťasa, iste si kcel hniezdo robiť, znachor naničhonný!"
Dedko sa velice jeduvau.
"A lašuvau aj v tej čerstvo zošrotuvanej kukurici a aj v sude s otrubami! Andela jeho!! No podívaj, do to kedy videu a slýchau, aby som toto tak ňahau!"
A začal z komory vykladať všetky staré rárohy a čerepy a pes Pes mu s radosťou pomáhal, lebo cítil tam prítomnosť tej nenávidenej potvory.
Ale tá potvora bola predsa len rýchlejšia ako dedko a pes dokopy. Prešmykla sa popod nohy a vhupla do burgyne. Pes svižne za ňou , lenže také množstvo tejto zdravej plodiny sa nikomu vyhadzovať nechcelo.
"Počkaj, já ti cez rozum prejdem", rozohnil sa dedko. "A čilok šecko upracte spátky, ja hneď prídem" , prikázal nám. A aby sme aspoň trochu boli osožné v tomto cirkuse, tak sme urobili dedkovi po vôli, aj tak nám už začínala tá slivovica v krvi chýbať a papučky nasávali sneh, čiže bolo nám zima, tak reku nás pohyb zohreje. Rad radom sme všetok ten historický artikel nahádzali späť, modliac sa za úspešné zatvorenie komorových dverí.
Po chvíli sa červenolíci dedko vrátil aj s podivuhodnou vecou v ruke.
"No, čil mi doneste kosť z krocana, čo ste na obed obrýzali, ak ste ju nedali psovi a ešte aj dno z tej banánovej škatule, čo si Huceje deti bunker kceli robiť a kúsok kožky zo slaniny, pripravíme tomu žebrákovi potkaniemu dvojakú poživeň!"
Hneď sme sa rozpŕchli dedkove požiadavky splniť. Na tú vec, čo držal v ruke pripevnil ocumlanú kosť a položil na sud so šrotom. Na kartón vytlačil akúsi smrllavú tekutinu, že vraj lepidlo, na jednú stranu škatule do lepidla položil kožku zo slaniny , na druhú kúsky orecha. To položil na zem. A ešte do Psovej misky nasypal akúsi červenú hmotu..že vraj "otrovu".
"Buď ťa lapím do pastve, alebo sa hefneš keď budeš objedať slaninovú kožu!" sľuboval dedko potkanovi.
Psa sme vyhnali von, dvere šťastlivo pricapli a pobrali sa k chladnúcemu slivovicovému čaju. Do rána sme museli čakať.
Primrznuté čungále sme si pobalili do hrubých fusaklí a ustlali si na kanape pred telkou , vzájomne sa šťuchajúc a rehotajúc.. pre prípad horšieho rozmrazovania sme si pri postele nachystali ďalšiu várku slivovicového čaju...ráno nás určite čaká dedkov úlovok v plnej kráse, šak takého potkana sme ešte tak zblízka nevideli...
A dočkali sme sa aj rána....ale prečo nehavčí pes? Alebo sme po tom čaji tak tuho spali, že by sme ho nepočuli? Zvedavé na výsledok včerajšieho snaženia sme rezko vyskočili do mrazivého rána. Papučky už boli suché tak sme vybehli rovno za dedkom, ktorý už viedol konverzáciu so sliepkami na výzvedy.
"Nnnnaaa, a vy čo tu už mátožite, čo sa tu kundolíte v tom sňahu?" kukal na nás neveriacky , že sme už hore.
"Tak poťe, pozreme čo sme lapili. Vyradostené a zvedavé cupitáme za ním do komory.Dvere sa ťažko otvárali, boli trochu primrznuté, ale podarilo sa použitím hrubej sily ich otvoriť... a čo nevidíme.....!!!
No nič!!! Nič nikde nebolo chytené.... a znovu navyhrabované zemáky, poobhrýzaná burgyňa a rozkmásané vrecia z kukurice....s údivom zízame po komore, po sebe a po dedkovi...
" Nnnnnaa..... mamaa, šak ten potkanisko to ani trochu nepobantuvau, ani otrovu neokoštuvau, to bude voláky prefíkaný tvor", aj dedko bol celý bez seba, že úlovok nemáme, že plán nevyšiel ako sme chceli.
No nič už, prešiel nám potkan cez rozum...keby nám, to by sme prežili..ale dedkovi ..to veru nemal !!!! Čakajú ho ešte ťažké chvíle , dedko určite vymyslí iný plán a my mu s tým pomôžeme...nebude nám predsa nejaký potkan robiť neplechu v komore...asi tam na noc zavreme psa Psa...a za dverami budeme čakať, kedy dôjde k tej bitke pri burgyni...
Nočný lov dva
07.01.2008 21:52:50
.. lebo minule bol Nočný lov jedna ...
Bola raz jenna zima, jenna komora, jenna pastva a ten istý dedko... a ešte bol... a ešte bol.... hahahaaa..huhuhuuuu.... aj my.. ale ešte niekto... tak...
Komentáre
Hehe
Labath..
NNNAAA
náš pes Pes je chránený,
tak sa tesim na finalny boj s potkanom :)))
pente-sileia
A veľmi sa mi páči, že píšeš nárečím :)
Všetky naše nárečia majú pre mňa neopakovateľné čaro.
Myslím, že by blog pravdy oživilo, ak by naň pribudli príspevky aj od zástupcov z iných regiónov :)
Vidíš, a ja som si myslela,
ale to je dedkova vdaka, hlavne. Ináč by to nemalo ten šmrnc.
náhodou....
,,inkaso z dúchodú, jesli nebudou doma, vemeš zítra, alebo třidstateho... ale pozor, tam sou šeliakí hoňovníci!"
NO, TAK TOTO
vy ste malá bjehna veducááá...nebo já mám neco rezdeláno......
hev!
neska som bola v zelenej budke a mal tam zaujímavý dialóg s puškinom, musela som sa schovávať za bedničky od ina (dyť šecia vijú, co je ino) aby ma nevideli sa rehotať:))
NO, TY SI BOHOVSKÁ
o psovi!
A dnes
keby nebol pes Pes na vjetvy
Náhodou
Pozor, pozor, všemu personálu.....!
pokracovania stale net...:(
hlásim,