Ach jaj. To sme ešte chodili na kávu. Na kávu ako na pivo. Volali sme to na kávu. To bola šifra. Šifra, lebo kávu sme nepili.

Ach jaj. To už som chodil so svojou ženou. Vtedy ešte moja žena nebola ale už sme spolu chodili. Niekedy sme chodili na kávu ale „na kávu“ som chodil s Pištom a Milošom. „Ahoj, vieš čo teraz nemôžem, teraz musím ísť s chlapcami na kávu“ povedal som svojej žene, čo ešte nebola moja žena. „Tak to zase nepreháňajte“ povedala moja žena, čo ešte nebola moja žena, ale dobre vedela o čom hovorí.

Ach jaj. To bolo ešte vo Hviezde. Vtedy sa aj reštaurácie volali tak inak. Nevolali sa Rocky bar alebo Pizza Palermo alebo Harley Pub, volali sa Reštaurácia Tatra alebo Reštaurácia Dukla alebo Reštaurácia Mier alebo Reštaurácia Hviezda a tak. Tak Hviezda. „Čo bude páni?“ opýtal sa hviezdny čašník a utierkou rozprášil po mne a Pištovi a Milošovi všetky omrvinky zo stola. „Tri“ povedal som ja alebo Pišta alebo Miloš. „Tri pivá“ by sme mali povedať, ale nebolo treba plytvať slovami. Nikto z nás, čo sme tam chodili na kávu sme tam nikdy kávu nepili. Pili sme tri a veľakrát tri. Podľa toho.

Ach jaj. To bolo vtedy, keď ešte Pišta neemigroval a tak sme si objednávali tri a nie dva ako keď Pišta emigroval. Dva pivá. Dá rozum. Boli sme na východe a tak sme nestresovali ani čašníka a ani seba. Ale vtedy sme si dali tri. Krát veľa. Káva je škodlivý nápoj. Potom sa vám z neho motá hlava a máte problém s rovnováhou. A s gymnastikou. Ale Pišta s gymnastikou problém nemal. Ja som mal.

Ach jaj. To sme vtedy mali normálne predmet, že: gymnastika. „Skúsime si stojky“ povedala tá čo nás učila predmet gymnastika a my sme robili stojky. Miloš robil peknú stojku. Aj Pišta robil peknú stojku. „To je preboha čo? Veď vy ste tri krát esovite prehnutý. Normálny človek je dva krát esovite prehnutý ale inak je to pekná stojka“ tak takú stojku som podľa profesorky gymnastiky robil ja. Potom som už nikdy stojku nerobil. Bol som tri krát esovite prehnutý a tak som neriskoval. Miloš neriskoval lebo mu to bolo jedno a Pišta robil stojky na požiadanie. A hlavne  vtedy keď ste ho požiadali aby ich nerobil. Vtedy ich robil najčastejšie a najradšej.

Ach jaj. To bolo vtedy, keď som Pištovi povedal: „Pišta nerob stojku, vypili sme veľa kávy“. Ty chceš povedať, že neurobím stojku?“ povedal Pišta, ktorý vypil veľa kávy. „Ja hovorím, že si vypil veľa kávy a preto nerob stojku“ povedal som ja, lebo ja som bol zodpovedný a vedel som, aký je to život s tri krát esovite prehnutou chrbticou pri stojke. „Tak ja ti dokážem, že som nevypil veľa kávy“ povedal Pišta, ktorý vypil tak veľa kávy, že musel dokázať, že jej tak veľa nevypil. A urobil stojku. „Tak čo? Som opitý alebo som neopitý?“ povedal Pišta, ktorý myslel samozrejme na kávu a bol z kávy taký opitý, že musel dokázať, že nie je opitý. „Si“ povedal som ja, lebo Milošovi to bolo v podstate jedno a mne vlastne tiež a tak som nepovedal, že čo „si“. Teda či si opitý alebo si neopitý. Pišta robil stojku v Reštaurácii Hviezda na stole a potom sme si už tri neobjednali. Nikdy sa síce nič nestalo ale čašník stojky nevidel rád. Ale aj tak to bola bodka.

Ach jaj. To bolo vtedy, keď stál Pišta ešte na hlave skoro každý deň, lebo kávy nikdy nie je dosť. Niekedy nám stojku urobil aj na izbe. To vtedy, keď prišla žena, ktorá ešte nebola moja žena ale už vtedy vedela, že s kávou to netreba preháňať: „neprehnali ste to?“ nakukla do izby. „Nie“ povedal Pišta, „pozri urobím stojku“. „Ste strašní“ povedala tá čo ešte nebola moja žena a nechala nás na izbe s Pištom na hlave. Potom sme išli spať. Spalo sa nám dobre. Ja som spal trikrát esovite prehnutý a Pišta mal prekrvenú hlavu a Milošovi to bolo jedno.

Ach jaj. Teraz už keď idem na kávu tak idem na kávu. Aj s Pištom aj so ženou, ktorá je už moja žena. Ideme do Bristolu alebo Camelotu alebo niečoho podobného. Do Reštaurácie Hviezda už nechodíme. Ani so ženou a ani s Pištom a myslel som si, že už nikto nestojí na hlave. Ja nestojím lebo mám stále trikrát esovite prehnutú chrbticu a Miloš preto, že on nikdy nestál a Pišta preto, lebo už nepije toľko kávy. To som si myslel ale nie je to pravda.