Koniec epochy nášho bytia,

keď sa slepo krížia,

cesty,čo sa stretli,

ako dve biele jachty,

v mori zlomených sŕdc.

Prístav prázdnych duší,

tvoje oči jemne suší...

S nálepkou opäť sama,

plávam k šíremu moru,

placho vdial,

za tichým plačom našich tiel.