Vy! Otvorte oči skalené!
Tvrdo zneje vďaka vám!
Príbehy furt nemenné
do vreca pozbieram!
Či nečujete? Či ste slepí?
Čo vám kalí zrak?
Umenie je spájať vety –
nezrelí ste! – To poznať!
Umenie, hej! Báseň chcete!
Vety len tak ciki-cak!
Pri písaní uzriete
nad hlavami temný mrak!
Pri písaní nesnívate,
myšlienky sú stratené!
Pero túžbou objímate!
A srdce? Tak neverné...
Múza, prosím, kde si v riti?
Chúďa srdce praská, puká!
Rým a skladba? Čo som pipi?!
Verše hádžete furt len tak z brucha!
Že nerozumiem? Že nie som in?
Že neprecítim vašu dušu?
Pri čítaní ťažko trpím!
Na tú dušu vezmem kušu...!
Vy pochopíte verše naše?
Optimizmus v krúšnych časoch?!
Poetizmus – východ z kaše!
Barbarizmus v prázdnych vlasoch?!
Neveríte v rýmy, v rytmus!
Neveríte v sladkosť básne!
Idey zas tvoria humus!
Veď znieť vám môžu tak prekrásne...!
Tvorte! Ďalej píšte!
Nebránim vám!
Spätne si však prečítajte!
Že či porozumiem vám...
... napriek tomu...
... Ďakujem Vám...
Belo P. Kolenský
Komentáre