Pri čítaní niektorých titulkov našich periodík ma niekedy vie zatriasť. Prečo? Sami si odpoviete. Poznáte to. Ráno ma zobudí budík, potom klasická hygiena, raňajky, káva... Ako sa len dá taká káva vychutnať, keď nie je čo čítať? Tak si otvorím nejakú tú tlač a z nej, okrem denných printových medií, u ktorých uprednostňujem skôr elektronickú podobu, zvyknem nakuknúť aj do ‚našich‘ dvoch regionálnych týždenníkov. Keby človek nepoznal ich obsahovú skladbu, povedal by si: ‚Načo sú žilinskému regiónu dva týždenníky, keď viac-menej v oboch sa podávajú tie isté informácie?‘ Pozorný čitateľ si určite všimol to, že zatiaľ, čo MY Žilinské noviny obhajujú prácu nominanta SDKÚ, Ivana Harmana, ďalšie periodikum: Žilinský večerník skôr zaujíma opozičný názor a v predvolebnom období, resp. za ‚primátorovania‘ Jána Slotu, plnil úlohu informátora o jeho neustávajúcej práci a obhajcu pred výrokmi písanými už spomínanými Žilinskými novinami.
Ak zajdeme do podrobností, poľahky dokážeme zistiť pozadie týchto dvoch periodík: MY je konzorciom regionálnych printových periodík, ktoré zastrešuje konzervatívne orientované médium SME. Naopak Ján Slota (SNS) drží opraty svojho ‚printu‘ pevne v rukách a má za sebou šéfredaktora a majiteľov tohto média. Takže akokoľvek budeme chcieť, objektívnu pravdu sa aj tak nedozvieme. Treba si položiť otázku: ‚To chceme až tak veľa?‘ Stačila by troška nezaujatosti, objektivity. V súčasnej dobe mi to naozaj pripadá ako nesplniteľný sen.
S kľudom zatváram noviny a poberám sa ako každý deň do práce. Noviny som čítal, akoby v nich nič nebolo... Zabil som čas, kávu som vypil – som pripravený na každodenné pracovné výzvy s tým rozdielom, že tentokrát už viem, že si nabudúce radšej prečítam reklamné letáky.
Už viem, s čím budem podkurovať na sobotnej grilovačke. A vy?