Mám filozofiu. Že na troch stoličkách sa sedieť nedá.  Že sa na nich dá dobre ležať. Keď nemáte kde a  nemajú pre Vás posteľ na návšteve.  Návštevy mám rada. Aj ako hosť, aj ako hostiteľka.  Tak  vitajte a posaďte sa. Na jednu stoličku...

Mám dve sestry. Staršie, ale postele majú. Aj viac ako tri stoličky. V ústach, aj v kuchyni. Ja však v poslednej dobe neviem, ktorú uprednostniť. V zubárskej som už sedela. Celkom pohodlná stolička ... takže ústa nepočítam. Do môjho ležania. (Ak niekomu  ležím v ústach, nech povie).

Chcela by som si sadnúť aj k blogu. Aj sporák volá. Že vraj hladné deti idú domov... A to mlčím, ako kričí, keď sa blíži hladný chlap. Fakt. Nie je nič horšie, ako hladný chlap. Keď má k tomu doma ženu a plno stoličiek. Stolička "blog" ma volá najradšej. "Sadni si dievčatko, bude Ti tu teplúčko" . Však ako aj ináč, keď má prehodený na operadle môj teplúčky sveter. HOP! Stolička "sporák" žiarli. Žiarlivých ľudí nemám rada, nie to žiarlivé stoličky. Mohli by sa  urazene zasunúť pod stôl a kde by som usadila návštevu? A tá tretia?? Beťárka to je! Bonznem... vykúkáva na mňa každé rano z kumbálu! Cvičí si tam celé dni svoje "halóó´" aj s vysávačom a handrami.  Tak a teraz buďte machri a poradťe...Ktorá Vám je najsympatickejšia, keď sú rovnaké, akoby od jedného majstra. Ja dobráčisko, žienka domáca, všetky tri naraz beriem do svojich šikovných rúk. Neveríte?? Však a čo teraz robíte. Sedíte mi na jednej stoličke! Na mojej teplúčkej blogovej. Keby ste sa len trošku otočili, aj by ste videli tú tretiu...Unavene odfukuje v kúte, už má po fuške. Aspoň bude čušať, krikľúnka jedna...Stoličke "sporák" som zadala ťažkú úlohu, aby nežiarlila, že ju neľúbim. Občas ju skontrolujem, ale iba vtedy, keď blogová drieme... Ľúbim ich všetky tri, každé ráno im nahováram, že ich vyvenčím. Už keď nemám žiadneho uchatého psa...

Ľubim ich ako moje sestry. Tie mi pre zmenu dajú aj poležať.  Ak nie na svojich posteliach, tak potom  v mojej chalúpke. Tam nie sme sestry, tam sme "tri opice". Naša chalúpka má meno. OZDRAVOVŇA TRI OPICE. Poznáte ich. Sošky - opice.  Každá z nich si "niečo"  drží. Hluchá, slepá a ...sprostá?!?  Ja som tá prvá.  Mám na to aj papier, skoro ako na môjho mužíčka a deti. S pečiatkou.  Sestričky nosia okuliare. Obidve. Tak vždy to rozdeľovanie vyhrám. Aj keď majú obe papier na svoju "slepotu", vždy si musia strihnúť, ktorá bude tá tretia. Sprostá... Vyhráva tá, ktorá dokáže sedieť na troch stoličkách. Preto, lebo to dokáže a nefrfle. Kto nás pozná bližšie a lepšie však nevidí rozdiel. Ktorá sme ktorá. Opica. Na chate sme si všetky rovné... Ako sestry.

TRI. Sprosté nepárne číslo... Ľúbim svoje sestry a mám rada ležanie. Keď sa mi nedarí sedieť na troch stoličkách naraz. Hlavne ležanie v chalúpke...v ozdravovni. Ale aj tam musí byť poriadok...Právny, znalecký a môj. Ustanovila som poriadok ozdravovne, aby sa nebili ani stoličky, ale ani sestričky. Ani hluché, slepé ani sprosté.

Môj vnútorný poriadok ozdravovne "Tri opice"  však nabudúce. Idem si lahnúť. Aby  tu navládla žiarlivosť.  Dnes vládne hluchá opica...Počujete ju??? Sporákovúú... už zase vykrikuje:))