Dosť! Už mám toho plné zuby. Všetkej tej demagógie naokolo. Samých kultov, ktoré slepo vyznávame. Slov, ktoré s radosťou počúvame a necháme ich ničiť našu myseľ. Ničiť našu samostatnosť. Hľadáme len vôdzky, za ktoré by nás niekto ťahal. A my sa tak radi nechávame ťahať. Nepotrebujeme vysvetlenie, nepotrebujeme argumenty. Potrebujeme príkazy. Potrebujeme nariadenia. Vytýčenú cestu. Jasný smer. Nevstúpime do zakázaného lesa, lebo nám tak povedali. Nezaujíma nás, že les bol zakázaný preto, že pred sto rokmi tam žila svorka vlkov, ktorá už dávno vymrela. Hlúpe ovce. A nech nás  za nos vodí ktokoľvek: či čierny pastier do košiara s krížom na vrcholku stajne, kde sa necháme ostrihať dohola od vlastnej mienky, či už je to toreádor, ktorý šatkou rovnako červenou ako jeho politická orientácia v telke máva a hecuje nás proti iným živočíšnym druhom ako novinárske hyeny či finančné žraloky. Nechávame sa vodiť za nos. Nechceme rozmýšľať.

Len klapky na oči
a ako na kolotoči
po presne vytýčených čiarach
do bane fárať
a hlúpi ľudia sú najlepší,
lebo vtedy aj polodementi
môžu byť vodcami.