Blogeri o blogeroch: čokomilka o Petule 

Petula je autorka majúca vo svojom portfóliu črty, portréty, mikropoviedky a kratšie dielka nepresahujúce jednu stranu. Snaží sa v nich o vytvorenie profilu postavy zdôraznením jednej danej vlastnosti, ktorá je určujúcou. Opis jej konania obvykle zaradí postavu do určitej sociálnej vrstvy, pracovného tímu a nepriamo vytvorí tak buď kladný alebo záporný charakterový portrét. Vyhýba sa priamym hodnoteniam a kritike. Protagonistu spoznávame cez jeho činy. 

Jej dielka sú ironické, niekedy až do absurdity zachádzajúce črty a mikropoviedky. Sústredené na vzťahy v rodine, práci, k svetu. Niekedy všeobecné, častejšie veľmi konkrétne pozorovania chovania ľudí pri riešení konfliktov, rozhodovaní. Vždy opisuje vzťah jednotlivec-okolie. Obvykle to ako sa nevie zaradiť do nejakej sociálnej siete, zaujať určitú pozíciu v systéme.

Petula stvárňuje svet reálneho, postmoderne ho nevníma, teda: nezaoberá sa virtualitou... Jej „defektné“ ľudské príbehy popisujú vo svojej podstate osobnú vzburu jednotlivcov nepoznajúcich heslo do siete alebo zaujímajúcich príliš sebastredný postoj živočícha v boji o prežitie.    

Príkladom môže byť črta „nič nie je také zlé, ak si vie človek vypichnúť priority...“. Je ironickým pohľadom na sebastredného pohodlného človeka, opäť s hyperbolickým filtrom.

Petuline dielka zaľudňujú postavičky z tej chudobnejšej a či strednej vrstvy, veľmi reálne zobraze-né. Nie vždy sa uspokojí s triezvou skutočnosťou, často zachádza do zveličovania, čo je zrejme najvýraznejší znak jej tvorby. 

Uvediem tu príklad poviedky, ktorá obchádza žáner sci-fi v rámci autorkiných obľúbených “absurdných feérií“. Je to realistická poviedka „Taká drobná svadobná radosť nemusí byť vždy úplne zlá“. Jej rozprávanie skladá obraz vybraného životného výseku z drobných črepov pozorovaní, ktoré opäť, čo už u Petuly neprekvapuje, tvorí naturalistickú mozaiku reálneho slovenského sveta bez toho ružového osvetlenia, ktoré tak radi používajú v supermarketoch aby mal tovar čerstvý vzhľad...

Je jasné, že Petulin literárny vkus má silné chute. Nonfiction jej nestačí, siaha do žánru sci-fi, napríklad „Absurdné feérie-7- Voda“. Mikropoviedka je úvahou ženy, ktorá prežíva v zmenených klimatických podmienkach centrálnej Európy... Iný kúsok z tejto zbierky,“1-Konzumná“, reflektuje sociálno-ekonomickú perspektívu Európskej únie. Je to iba črta, avšak s natoľko koncentrovaným súborom informácií, že by v prípade ochoty rozvinutia mohla byť z toho novela alebo aspoň poviedka. 

Jej pohľad na okolie prechádza z realizmu občas do ironickej krutosti a zarezáva na najcitlivejšom mieste. 

Moje želanie na záver tohto traktátu je, aby Petula nestvrdla v už vychodených dráhach ale skúšala nové témy a literárne druhy. Ako som už vyššie uviedla, myslím si, že v zopár jej kúskoch sa nachádzajú štartovacie rampy do literárneho vesmíru kde možno nájde aj väčší a rozložitejší svet ako je mikropoviedka. 

V Petule našiel matrix nesporne autorku, ktorá má talent, nielen výdrž písať a publikovať zadarmo. Je to nádej slovenskej literatúry, už vymodelovaná do jasného autorského profilu.

Vydrž, Petula!

©čokomilka