Sťa blázon v Tvojom pokoji
krivím tvár v sklíčkach dúhy zo skál;
o dážď sa včera prostá potkla.
Tak povedz, že sa nebojím!
Len blázon v Tvojom pokoji
som;
stony v kríži príliš hlasné
nedajú notám noci zaznieť.
Tak niečo urob!
Postojím,
kým srdce Tvoje
v pokoji
života rieku odpojí.
* * * * * * * * * * *
Navliekam žlté a červené a zelené a modré a fialové a biele a nijaké guľôčky na tenkú niť.
Tie nijaké to sú také, čo proste nemajú samé o sebe farbu, berú len farbu všetkému, čo je naokolo.
Sú to len takí malí zlodeji odrazov.
A mám ich najradšej.
I keď sa len hrajú na niečo iné, než sú, ale aspoň žijú.
Teda nežijú, sú umelé, i to sklo je dnes už umelé, ale vyzerajú tak.
Zato ja dnes vyzerám, že by som radšej nevyzerala.
A budem určite reklamovať to zrkadlo, čo mám v kúpeľni.
I keď sedem rokov nešťastia je oproti celoživotnému pozeraniu brnkačka, takže len nájsť kladivo, alebo kameň. Kameň bude lepší.
A i ten sa tiež zrejme len na niečo hrá.
Ale tak, na jeho mieste?
Kedysi bol vyvrhnutý na povrch ako decko, ktoré jeho vlastná mať nechce a po miliónoch rokov je už tak oblý, že by si ho jeden aj obľúbil. Aspoň kým nedoletí k čelu, do ktorého bol namierený. Potom už je to jedno.
Ten veru musel svoje rozhodnutia a postoje a všetko zrejme obrátiť podstatne viacej krát ako nejaký ten smrteľník majúci kabátov plný šatník.
Si to len predstav, že si taký kus skaly, mamička ťa s veľkým treskom lávychrlením a hukotom vyhodí von niekam do hnusného, mokrého a studeného mora, že to zasyčí a než si zvykneš, tak ťa zem vyvrásni, alebo more ustúpi zvykaj si znovu. To je frmol!
A celú dobu chodia po tebe, drvia ťa, spojujú, mlátia, fúka na teba, mrzneš, páliš sa a potom ťa niekto zoberie do ruky a chce ísť meniť dejiny.
Tak to už je k smiechu.
Ešteže aspoň nie si umelý ako to farbené sklo, čo sa len hrá na to, že vyzerá ako sklo a slnko a obloha a kus kože okolo krku, ktorú ten dychtivec lačno oblizuje a myslí si že je božský, pričom funí ako lokomotíva pred horským masívom nevediac, že za najbližšou zákrutou koľajnice končia a začína voľný, slobodný, však príliš krátky pád.
Navliekam žlté a červené a zelené a modré a fialové a biele a hlavne tie nijaké guľôčky na tenkú niť a teším sa až obopnú hrdlo tenkým výkrikom takmer do tmy.
Je len skoré ráno a noc vyzerá ešte ako žeravý ohorok, koniec stále dymí a slzia z neho oči.
V strapatých vlasoch vánok z netopierích blán ruší kruhy brieždenia.
Len kohúty nedočkavo chlípu lačný vzduch, aby rozboľaveným hrdlom pobudili tých, čo práve ulíhajú spať.
Komentáre
šmankote,krásne vyznanie ;)
a chce to kafééééééééééé ešte jedno asi už aj hneď
u nás, na východe je čas na pivec
pivec by ma uspal :)
ten záver bol ale kučeravý :)
dobré ránko Petula!
pretože môžu byť akékoľvek len chceš
ahoj diuš :)))
rada ťa vidím
a dúfam, že sa darí
spinkáme (dokonca na posteli) a ja raňajkujem, vlastne pijem kafo :)
a dík, aj ja ťa rada vidím :)
to je fakt, tak maličké dieťatko sa mení skoro z hodiny na hodinu :)
to tak strašne uletíí, i keď sa to na uačiatku vôbec tak nezdá (ja viem, znie to ako desná fráza :) brrr
držím palečky, nehc už je to čoskoro, teším sa, že ste zdraví (teda dúfam, že už aj ty!)
Čítala som
Skladáš vety ako tie gorálky na niť...
Petula moja, by som sa mala
ako to treba navliekať
na tú jednu niť
to sa potom ráta, a zaspáva :-) ja to po kadejakých šuplíkoch ukladám a neviem, čo kde mám :-)))) O_ô
:)))))
šak toľko farieb ani nie je :-)))
šak môžu byť i viacfarebné, kvetované, bodkované