Vieme, že po novelizácii Zákonníka práce (ZP) od 1.9.2011 došlo k zmene dĺžky nočnej práce, ktorá je definovaná ako : „Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 5. hodinou“ ( § 98). Nie je to príjemná zmena, lebo príplatok za nočnú prácu sa takto znížil o jednu hodinu. V tom právny problém nie je. No na jednom pracovisku si ale umelo vyrobili problém z odseku 8 § 98, ktorý stanovuje: „Zamestnávateľ je povinný u zamestnanca pracujúceho v noci rozvrhnúť ustanovený týždenný pracovný čas tak, aby priemerná dĺžka pracovnej zmeny neprekročila 8 hodín v dobe najviac štyroch kalendárnych mesiacov po sebe  nasledujúcich, pričom pri výpočte priemernej dĺžky pracovnej zmeny zamestnanca pracujúceho v noci sa vychádza z päťdenného pracovného týždňa.“

Nejasnosti totiž nastali pri výpočte priemernej dĺžky pracovnej zmeny zamestnancov, ktorí pracujú v nepretržitých prevádzkach (teda aj v noci) a dĺžka jednej ich pracovnej zmeny je 12 a pol hodiny. Otázka znela, či u týchto zamestnancov nie je porušený vyššie uvedený paragraf?
Odpoveď : Nie je porušený ! A to z nasledujúceho dôvodu.
1. ZP v § 98 ods.8 nám výslovne prikazuje, že pri výpočte priemernej dĺžky pracovnej zmeny každého zamestnanca, ktorý pracuje v noci je nutné vychádzať z 5 denného pracovného týždňa.
2. Potom musí platiť, že pracovná zmena je ustanovený denný pracovný čas (napríklad 7 hodín) plus jedna prestávka na odpočinok a jedenie (30 minút), teda spolu je to 7 a pol hodiny.
3. Keďže ZP určuje, že pracovný týždeň má 5 pracovných zmien, musíme k ustanovenému týždennému pracovnému času (35 hodín) pripočítať aj päť 30 minútových prestávok na odpočinok a jedenie (2 a pol hodiny), čo bude spolu za jeden takýto týždeň 37 a pol hodiny.
4. Čiže, ak takýto zamestnanec odpracuje za jeden týždeň 5 pracovných zmien, za mesiac (4 týždne) to bude 20 zmien a za štyri mesiace (16 týždňov) je to 80 pracovných zmien. Celkový úhrn je 600 hodín, ktoré zamestnanec musí stráviť výkonom určených činnosti v pracovných zmenách.
5. Takže je to 600 hodín delené 80 pracovných zmien a máme 7 a pol hodiny, čiže jeho priemernú dĺžku dennej pracovnej zmeny asi nikto nespochybní.

Tento postup, ale musíme modifikovane použiť aj pre pracovné zmeny v nepretržitých prevádzkach, ktorých dĺžka za 24 hodín je 12 a pol hodiny, lebo to stanovuje § 98 ods. 8 ZP. Predpokladám, že ak v jednom týždni sú takéto zmeny 3 - potom za 16 týždňov (4 mesiace) je týchto pracovných zmien 48, čo spolu tvorí 600 hodín. Teda tento čas zamestnanec strávi na nepretržitom pracovisku výkonom určených činnosti za 4 mesiace. Ak teda chceme zistiť aká je jeho priemerná dĺžka pracovnej zmeny, potom musíme 600 hodín vydeliť počtom pracovných zmien z päťdenného pracovného týždňa (80) a tak zistíme, že dĺžka pracovnej zmeny zamestnancov, ktorí pracujú v nepretržitých prevádzkach je 7 a pol hodiny – teda neprekročila 8 hodín za obdobie štyroch kalendárnych mesiacov po sebe nasledujúcich a preto
potom nemohol byť porušený ani § 98 ods.8 ZP.
Úspešný pracovný deň praje doko.