L. urobím cestoviny s morca delou, rozprávame sa, smejeme. Stretnutia. Sú tak veľké, obohacujúce, a aj keď som pre nepozornosť trochu rozvarila špagety, bolo nám dobre. Pozerali sme BB. A ja som zachytávala ďalšie momenty a uvedomovala si, že mi teču slzy pre zobrazenie sveta, takého akého videl Fitzgerald vo svojom Benjaminovi, protikladovosť.

Včera bola S. smutná, keď sa usmiala, zaspávala. Držala som ju v náručí, voňala svojou voňou - bábätkovstvom. Neuveriteľne si vážim toho, čo je, čo prichádza a príde.   "nikdy nevieš, čo ťa čaká" (Quennie)

Nemám náladu na učenie, iba by som si čítala, bola sama na posteli - opretá o horúci radiátor, láka ma cestovať fantáziou.

Pred pár dňami som sledovala oblohu a rozmýšľam o skutočnom poletovaní tým svetom. S druhými a k nim, pozerať sa na ich osudy, na príbehy, ktoré píšu nielen na papier. Žiť. Niekedy, keď nastúpim do autobusu, mám strašne neodolateľnú túžbu povedať: "dobrý deň" usmiať sa na cestujúcich. Neodolateľná túžba rozdať im to šťastie, čo je vo vzduchu, v rannom stavaní, vo vôni zubnej pasty a mätového čaja, v bozku mamke, v úsmeve malého dieťaťa, v pozdrave a v bytí. 


Dnes som sa dozvedela, že Virginia patrila do bláznivo-niečoakohippisáckeho klubu a musím sa smiať. Všetci sme nejakí a mne sa to tak páči.