Viem, bolí to a možno to bude ešte nejaký čas bolieť. No viete čo dokáže urobiť ešte väčšiu bolesť?  Keď sa rozvediete alebo rozídete "nepochopení"! Ak sa už aj rozhodnete ukončiť vzťah, neubližujte mu( jej) tým že sa iba zbalíte a už sa späť nevrátite bez odkazu napísaného na papieriku zanechanom na stole alebo aspoň formou krátkej SMS. Po takomto "úteku" ľahko podľahnete negatívnym postojom voči opustenej osobe a ovládne Vás egoizmus, ignorácia, pyšnosť, arogancia, povýšenectvo a pod. Dokonca ste s ním/s ňou/ prestali úplne komunikovať, nedvíhate mu/jej/ ani telefon alebo v tom lepšom prípade si telefon položíte na stôl pri spoločnom rozhovore, veď nech si kecá... verte mi,že ste si práve vybrali tú najhoršiu cestu k sebadeštrukcii!

Pýcha, ego, ignorácia ...

Prvé sklamania...

Môže sa stať, že budete "sklamaný(á)" z toho, že ste si ten Váš "singl" život alebo život už s novým partnerom  predstavovali ružovejšie. Nebude to teda v skutočnosti všetko také ako z Vášho vysnívaného sveta kedy ste ešte boli spolu s Vašim "ex"... A viete prečo? Ten svet si totiž vytvárame my sami vo vlastnej hlave! Realita môže byť potom aj často iná v našiach očiach z toho dôvodu, že to naše Ego si vybralo tú nesprávnu cestu ktorú nám ten život ponúkol. Nenadarmo sa hovorí, "nie je všetko zlato čo sa bliští" !  Týmto nezdarom sa niekedy hovorí aj "karma", teda čo ste si zasiali to aj zožnete. Samozrejme záleží za akých okolností ste odišli z jeho(jej) života. Ak to bolo z dôvodu fyzického násilia to je iné...ale ak ste sa "len" hádali a nakoľko ste sa neponížili priznať si aj Vy svoju vinu vo vzťahu a tvrdohlavo ste sa držali vlastného presvedčenia že Vy ste predsa nič zlého neurobili, potom bude asi niekde inde ten pes zakopaný...Samozrejme duševná bolesť je niekedy bolestivejšia ako fyzická, avšak v prípade že rozhašterený vzťah nemáte "na saláme" a máte ochotu to zachrániť je bezpodmienečne nutné komunikovať a nájsť kompromis ! Tam kde niet komunikácie, tam je začiatok konca ! Chcete toto ? Veď posúďte sami... Správajte sa k sebe ako dospelí ľudia priatelia  a nebuďte ako také malé deti v škôlke ktoré sa do krvi hádajú, kto bude mať aké autíčko požičané a už vôbec sa k sebe nesprávajte ako pokazený televízor bez zvuku !

Ach, tá komunikácia...

Nebol som výnimkou a aj ja vďaka (ne)komunikácii  som sa ocitol zoči voči novodobej pliagy na strane „opustenej osoby“. Pritom sme boli s mojou "Ex" vo veku, kedy už deti opúšťajú hniezdo a náš partnerský život mohol v radosti rásť už iba do krásy v podobe spoločných zážitkov (to som si však myslel iba ja ? ) . Alebo možno práve tie "spoločné zážitky" či dokonca niekoľkoročné plánovanie ako opustiť partnera boli dôvodom rozpadu vzťahu ??? V živote sa už úprimnej odpovede na tieto otázky ani ja nedočkám a zmieril som sa s tým. Nemal som totiž na výber. Nakoľko je manželstvo v mojich očiach ( na rozdiel od mojej "Ex" - čo som zistil až po jej odchode) posvätným zväzkom, o to viac bolo moje srdce ranené! Prikázať druhej strane aby Vás milovala je samozrejme nemožné ! Osobne som bol ale toho názoru, že naše manželstvo - v mojich očiach sa zachrániť dalo! Museli by sme to však chcieť samozrejme obaja... Nakoľko som tiež iba človekom bol som nútený to prijať ako skutočnosť s ktorou som musel už iba súhlasiť a zároveň sa s tým vysporiadať aj vnútorne. Ako u mnohích z vás, tak aj u mňa to bola najbolestivejšia rana v mojom živote. Uvedomil som si však, že ak by k tomu nedošlo, žil by som v matrixovom svete po celý svoj život. Toto životné rozhodnutie iniciované nie z mojej strany mi otvorilo oči, pochopil som čo som pochopiť mal a ja jej za to úprimne a zo srdca ďakujem ! Ideme ďalej... ;-)