Ema, ved to su moje fotky! To bol pekny darcek k narodeninam! Vo vsetkom s Tebou uplne suhlasim, len jeden detail, ale naozaj iba jedno slovko: v jednej vete si namiesto "jeho" omylom napisala "mojej". Povodna veta bola:

"že naše priateľstvo vydržalo hlavne vďaka mojej skromnej, kooperatívnej a láskavej povahe.",

ale chcela si napisat

"že naše priateľstvo vydržalo hlavne vďaka jeho skromnej, kooperatívnej a láskavej povahe."

Ale to nevadi, vobec sa nehnevam, ved vies aky som. Inac je to super. Dakujem.

Ja chcem vediet preco maju na tom prvom obrazku paradajky na hlave!

píšeš dosť rýchlo. Len som nevedel, že to čierne je prakrt, myslel som si, že je to kocúr. Hoci hneď mi prišlo divnô ako píše.

prečo majú paradajky na hlave, na to som sa ich žiaľ nespýtal :-) a už sa to asi nikdy nedozviem, ale asi to ani nie sú paradajky. Pravdepodobne to sú lakované ozdoby z dreva, lebo oni všetko drevené lakujú. Tento druh výzdoby však nenosia všetci, pravdupovediac, keď som sa teraz na to pozeral, tak na žiadnych iných fotkách som také niečo nevidel. Zrejme je to nejaká regionálna zvláštnosť. Totiž tá fotka vznikla pred najsvätejším chrámom tibetského budhizmu, Džókhangom, kam prichádzajú pútnici z celého Tibetu, aby si tu zapálili sviečku z jačieho masla a pomodlili sa. Pred kláštorom táboria aj niekoľko dní, keď už merajú toľkú diaľku. Takže na tom zábere boli asi slávnostne odetí pútnici z nejakého odľahlého regiónu, kde nosia takéto ozdoby, čo určite má opäť nejaký symbolický význam, lebo tam všetko niečo symbolizuje.

A Ty si nas chcel pripravit o take info? Take lakovane cervene drevene gulicky som mala na hojdacke ked som bola mala. Kto vie ci nebola z Lhasa. Vobec by som nebola prekvapena, kedze v tom istom case som nosila cerveny sveter, ktory bol made in Iran. Nechapem ako sa na Slovensko dostal.

vystihuju atmosferu. Ti ludia na portretoch su pekni. Pekni ludia. Ale jedna fotka nema ziadnu konkurenciu. Popol a prach...tak ju nazvala Ema.
to je do National Geographic.

- Ignác vojde do miestnosti a sadne si do môjho kresla...
- ... si do vášho kresla.
- Nie do môjho, do vášho.
- Veď som napísal, do vášho.
- Tak ešte raz, Píšte. Ignác vojde do miestnosti a sadne si do kresla.
------------------------
Zhodnime sa na tom, že obaja máme skromnú, kooperatívnu a priateľskú povahu.
Ale ja som navyše ešte aj nekonfliktná.

Ozaj, úplne som včera zabudla: keby niekto chcel, tu sú pekné fotografie Kevina Kellyho z celej Ázie
http://www.asiagrace.com/index.php

TAK JA SOM KONFLIKTNÝ SA PÝTAM? KTO TU JE KONFLIKTNÝ?!! HA??!! HE???? !!! A EŠTE RAZ HA ??? !!! TRISTODVADSAŤ HRMENÝCH??? !!!!!!!

No som. Čo s tým už narobím.

Šahrezád, ak bol ten sveter štrikovaný, tak to možno bolo celé ešte zaujímavejšie. V minulých storočiach moravskí a slovenskí misionári chodili po svete a šírili okrem kresťanstva aj rôzne know-how. Jednou z týchto vecí bola aj znalosť štrikovania vlnených svetrov, ponožiek, šálov, čapíc a pod., ktorá má korene kdesi v Európe. Údajne takto založili moravsko-slovenskí misionári podobnú, veľmi živú tradíciu napríklad v Peru, odkiaľ si dnes turisti často domov privážajú ako typický suvenír vlnené veci veľmi podobné tým našim od starej mamy. Ak sa dobre pamätám, tak presne takto isto to bolo aj v prípade Tibetu, ktorý je tiež veľmocou na vlnené svetre a ponožky. Ale je dosť možné, že aj iránsky sveter, ktorý si nosila v detstve, vznikol tak, že Tvoj pra-pra-prastrýko misionár, tesne predtým ako ho nabodli na krivú šabľu, kedysi naučil perzského tkáča kobercov Aliho robiť aj vlnené svetre a Aliho potomkovia Ti zato uštrikovali sveter.

za príjemné slová. Myslela si asi toho mäsiara, však? Ináč, keď sa dnes hovorí o druhom a treťom pilieri dôchodkovej reformy, chcel by som upozorniť ešte na jednu zaujímavú a v našich podmienkach čoraz progresívnejšiu cestu ako sa zabezpečiť na dôchodok, nazvime to pracovne metóda dvojky hore vľavo aj v pravo - alebo jednoducho štvrtý pilier. Metódu je dobre vidno na obrázku približne v prostredku série, je to mladý Tibeťan s čiapkou. Jednoducho si necháte zbrúsiť dvojku hore vľavo aj vpravo a nasadiť si tam zlaté korunky. Mnoho Tibeťanov to takto má urobené, zväčša mladí ľudia. Zrejme je to prejav dôvery k Činskemu governmentu.

bol bohuzial z továrne, pra-pra-pra neslovan a podla doboveho portretu ani nevyzeral na milovnika rucnych prac. Zato Poliaci sa od Aliho ucili tkat perzske koberce, ked pocas 2.sv.v. emigrovali do vychodneho Iranu. Bolo ich tam vtedy vraj ako hadov. Svet je maly.

prejav dovery Cinskemu governmentu by sa prejavoval nosenim koruniek na hlave;o)

tu je trojdimenzialna Lhasa a aj ine zaujmave miesta.

http://www.world-heritage-tour.org/asia/cn/tibet/lhasa/map.html

škoda že takých vecí nie je na internete viac. Potešilo ma to, lebo každý jeden z tých pohľadov je mi dôverne známy, ako aj každému, kto tam pár dní strávil, lebo stará Lhasa je taká maličká, že už na druhý deň nepotrebujete mapu. Myslím v starej, tibetskej Lhase, lebo okolo nej vyrástlo miliónové a nekonečné čínske mesto s pravouhlými ulicami, bankami, sklenenými budovami telefónnych operátorov...

Ale ten človek, ktorý robil tie panorámy, si mohol vybrať aj lepšie miesta, odkiaľ to fotiť.

tak by ich asi government odmenil olovom. To je tam taká pekná tradícia používať pri odmeňovaní olovo, tak ako v našich končinách sa používa papier, striebro či zlato.

Ja najradšej prejavujem dôveru governmentu nosením koruniek domov :-))

pokial prinasas korunky svedske, to jo.

ze na Slovensku sa odmenuje zasadne vazami. Toto sa mi na Svedsku najviac paci, ze ked vyhram nejaku sutaz, alebo sa cosi oslavuje v praci, nedostanem vazu! Na Slovensku som ich zozbierala najmenej 10.

že keď na Slovensku dostaneš vázu, môžeš ju vo Švédsku darovať Švédovi a poteší sa. My manažéri tomu hovoríme win-win stratégia.

staru zlatu win-win strategiu. U nas tak koncia vsetky darceky.

neviem darovat darcek, hoci aj nepotrebny,ktory mi ktosi daroval. koncia v skatuli na pojde.
To je win-loose strategy? Celkom srandovne by bolo si urobit vitrinu s nepotrebnymi darcekmi, ale zase tolko ich nemam.

Ja som chodila reprezentovat skolu v roznych odvetviach a k tym vazickam co som tam dostala, priznavam, nemam ziaden citovy vstah:-) Zato niklove sperky z ktorych sa robi exem, od kamaratok, a neforemne strikovane svetre od mamicky, to je ina vec.