V zivote kazdej osoby sa takmer vzdy udeju dve velmi vazne tragedie:

Po prve : nedostatok lasky.
Po druhe : prilis vela lasky.

Od lasky, presne tak ako aj od zivota, vzdy ocakavame viac, a nikdy nie sme spokojni. 
A nie je horsia osamotenost, nez osamotenost vo dvojici.


" Zbytocne je pokusat sa pochovat bolest. Bude sa dalej sirit zemou pod Tvojimi nohami. Prenikne do vody, ktoru budes pit a otravi Tvoju krv. Rany sa zahoja, ale jazvy zostanu navzdy.  Viac ci menej viditelne, ale citlive pri zmene pocasia, pripominajuce na pokozke svoju pritomnost, a s nou ranu, ktora ich sposobila. A ta spomienka, chces, ci nie, ovplyvni Tvoje buduce rozhodnutia..."

Mam styridsatjeden rokov a hovorim ustami inych.  Slova, ktore tu teraz opakujem, som kdesi vycitala v knihach. 
Niektore boli napisane pred tisicmi rokov, ine boli publikovane len nedavno. Pretoze nakoniec aj tak vsetko, co sa napise, uz kedysi napisane bolo.  Existuje len jedna tema : ZIVOT.
Vsetky nase konania, vsetky nase lasky su len opakovanim toho, co tu uz raz bolo.  A prave preto mozme v knihach najst odpovede na niektore nase otazky.  Problem neporozumenia napisaneho  nastava len vtedy, ked sme dane veci takym, alebo onakym sposobom este nezazili.  Ja tiez urcitym frazam, ktore som citala pred casom, zacinam rozumiet az teraz....


... ako napriklad to, o tej orbite menom cintorin...






suvisiace clanky : Orbita Cintorin.